Mám to rád so sestrou Majou,
lahodný plod z teplých krajov.
Guľatučká šuštička
a na konci ružička.
Osvieži to oboch nás,
Otec kúpil …
(ANANÁS)
Nemá rúčky, nemá prsty,
zato strúčky drží v hrsti.
(CESNAK)
Záplata na záplate a švíka nemá.
(CIBUĽA)
Sukne, sukne, samé sukne,
zaplače, kto na ne kukne.
(CIBUĽA)
Sedí babka guľatá,
má sto sukien zo zlata,
keď ju raz vyzliecť skúsiš,
rozplakať sa pritom musíš.
(CIBUĽA)
Čo nám z oka slzu vygúľa?
(CIBUĽA)
Sladká je a šťavnatá.
Trhajú ju dievčatá,
oberajú mamy,
zobkajú ju vrany.
Červené má líčka. Je to …
(ČEREŠNIČKA)
Pri cestičke rastie kríček ako chrastie.
Prútiky sťa hady hryzú, nieto rady.
Plody, čierne uhlíky, chutia ako cukríky.
(ČERNICE)
Rastie stromček maličký,
čo má ostré ihličky.
Na ňom guľky sladučké,
hoci nie vždy hladučké.
(EGREŠ)
Žaluď na tom strome býva,
čo ho spása sviňa divá.
Pod ním rastie veľa húb.
Je to jaseň, buk či … ?
(DUB)
Panička dlhá,
na plot sa šplhá.
(FAZUĽA)
Čo pod kríček včielku priláka?
(FIALKA)
Kým má listy svieže,
na vetvách mu sedia ježe.
Keď spadne jež na líčko,
znesie hnedé vajíčko.
(GAŠTAN)
Máme domček zelený,
na izbičky delený,
v nich drobné detičky
– zelené guličky.
Veľa je tých detí, ách!
Veď som predsa sladký …
(HRACH)
Na byľkách kvitnú biele kvety.
Sladké plody nezapráši prach.
Lúskaš si lúsky, dobre je ti.
Len si nezmýľ fazuľu a …
(HRACH)
Nemá hlavu jeden mladík bosý,
má len klobúk, na nohe ho nosí.
(HRÍB)
Spod lístia, čo spadlo z buka,
v klobúčiku na svet kuká.
(HRÍB)
Bezhlavý tlsťáčik v širokom klobúku,
na jednej nohe vybehol na lúku.
(HRÍBIK)
Šťavnatá a sladká guľka,
ku ďalším si líčka tuľká.
Z lístia celý strapec kuká,
odtrhla ho čiasi ruka.
Hneď to každé dieťa pozná,
lebo je to strapec …
(HROZNA)
Visí pani bez slovka,
žiari ani žiarovka.
(HRUŠKA)
Keď má mäkké líčka,
mám ju na muške.
Začínajú pre nás hody na …
(HRUŠKE)
Ostrý hosť som vám,
keď k vám zavítam.
Ľudia ma však radi majú,
k hostinám ma pozývajú
a šunku mi predkladajú.
(CHREN)
So slzami ho jedávame,
a predsa nám chutí.
(CHREN)
Z jari bolo nežným kvetom,
na konári zrelo letom.
Dnes je pekné, guľaté,
vy ho ochutnáte.
(JABĹČKO)
Maľované líčka malo,
slniečko ich maľovalo.
(JABLKO)
Koncom leta počuť Ivku:
„Nože sa mi nakloň!
Tvoje plody ochutnať chcem,
daruj mi z nich, …”
(JABLOŇ)
V lese ju nájdete v červenej šatke,
očká má privreté a líčka sladké.
(JAHODA)
Vyzimená, vyhladnutá,
bez kúsočka jedla,
v naježených šatách chvie sa,
krásavica …
(JEDĽA)
Na konáre, na vetvičky,
slnko sa jej vešia.
Pri potoku ako rybár stojí tichá …
(JELŠA)
Na košeli košeľa,
keby sa tak zaodela,
zostal by len malý hlúb,
ani nie pod jeden zub.
(KAPUSTA)
Komu odseknú hlavu a krv netečie?
(KAPUSTE)
Chlpaté a celé hnedé,
akoby to spalo v mede.
Zelená dužina dnuká.
Chyť to, chyť to, moja ruka!
V ústach detí robí divy.
Mama, kúp mi plody …
(KIWI)
V lese, kde je tôňa,
rastie, pekne vonia.
Zvončekami stále cinká,
malá biela …
(KONVALINKA)
Rastie to na jabloni, a predsa sa to neje.
(LIST)
Kde sa vzal – tam sa vzal,
koberec, čo nik netkal.
Pri belasej rieke leží
a je krásny, zelený a svieži.
(LÚKA)
Stojí v poli pníček,
sem a tam sa kyvká.
Na tom pníčku hrnček,
na hrnku pokrývka.
Pokrývka nespadne,
kto mi to uhádne?
(MAKOVICA)
Stojí žobrák pri ceste, na jednej nohe,
a vo vreci má tisíce.
(MAKOVICA)
Prečo nosí medveď Miško kožušinu hnedú?
Aby mohol vybrať včelám plný úlik …
(MEDU)
Sedí pani v chládku,
v červenom kabátku.
Vlasy sú jej na slnci,
a ona je v chládku.
(MRKVA)
Poznám dámu bledej pleti,
má klobúčik s bodkami.
Ľúbiť sa ju nevyplatí,
bozkami vás priotrávi.
(MUCHOTRÁVKA)
Mám ja dáždnik bodkovaný,
taký istý ako vlani.
Pod dáždnikom svojim,
celý život stojím.
(MUCHOTRÁVKA)
Čím viac z toho zješ,
tým viac z toho ostáva.
(ORECHY)
Biele, modré aj ružové kvety hladká vetra van.
Čo to vonia? Agát? Baza? Rozkvitnutý …
(ORGOVÁN)
Kto ti dáva na jar potešenie,
v lete ochladenie,
na jeseň pochúťku,
v zime teplo v kútku?
(OVOCNÝ STROM)
Chválime dom dutý:
Páli, ale chutí!
(PAPRIKA)
Chodí slnko po priekope,
vyháňa sneh, na zem klope.
A v jej hrudkách lúčmi tká,
malé žlté slniečka.
(PODBEĽ)
Umelcom je ona veľkým,
krásu, zdravie núka všetkým.
Chodiť do nej je výhoda.
Čo je to? Predsa …
(PRÍRODA)
Žlté hniezda kvietkov z jari,
rozsiate sú po chotári.
Do každého kalíška,
nakukuje včelička.
(PRVOSIENKA)
Čo páli a nie je oheň?
(PŔHĽAVA)
Lúka plná žltých hlávok,
strapatí ju jarný vánok.
Keď si zopár vláskov chytí,
urobí z nich padáčiky.
(PÚPAVA)
Pozerám sa na kríčky.
Na nich v strapcoch perličky.
Kyselkavé, nie sú zlé.
Egreše, či … ?
(RÍBEZLE)
Je to tráva, a nie je to tráva.
Krava z toho mlieko dáva.
(SENO)
Najprv šaty zelené,
potom nosí červené,
a keď už belasé má,
s dobrou chuťou jesť sa dá.
(SLIVKA)
Skoro ráno, ešte potme,
o kôstky sa ježko potkne.
Halúzkami naňho kyvká,
lekvárová slečna …
(SLIVKA)
V záhradke na hriadke pri plote stojí,
za slnkom sa obzerá.
(SLNEČNICA)
Nebojí sa snehu,
šíri radosť, nehu.
Prvú krásu do vienka jari dá.
Kto? …
(SNEŽIENKA)
Biely kvietok z chotára,
jari bránu otvára.
Na byľôčke snežná vločka,
vo vázičke mamu počká.
(SNEŽIENKA)
Cez leto je košatý,
v zime príde o šaty.
(STROM)
Má len jednu nohu,
ale veľa kolien.
(STEBLO)
Sedí pani v kríčku,
v červenom ručníčku,
na hlave má hrniec,
plné brucho zrniec.
(ŠÍPKA)
Plné bruško kamenia,
a červená suknička.
Jesene sú znamenia,
keď si sadnú do kríčka.
(ŠÍPKY)
Popri ceste rovné sviece,
jedným očkom ponad plece,
zažmurkajú na pole – vysokánske …
(TOPOLE)
Rastie do výšavy,
kalich kolísavý.
Vetríček ho prosí:
„Daj mi kvapku rosy!“
(TULIPÁN)
V potoku si nohy močí,
dvíha z vody žlté oči.
Pod lesklými listami,
žabka drieme od jari.
(ZÁRUŽLIE)
Páli, no oheň to nie je,
pichá a šidlo to nie je.
(ŽIHĽAVA)
Na hlávočke čiapka hnedá,
hlávka si ju z hlavy nedá.
(ŽALUĎ)
Poznáte aj vy nejaké pekné hádanky, či básničky o ovocí, alebo zelenine? Podeľte sa s nami o ne v komentároch.
