Vranka
Vranka, vranka, prileť k nám,
ja ti niečo prichystám.
Trochu hrachu, trochu krúp,
prileť vranka, dupi, dup!

Na dube
Volá ďateľ na dube,
že ho celý rozďube.
Veverička – smutné líčka:
Nože, ďateľ, stoj!
Tento dub je môj!
Mám tu domček
a v ňom deti,
nech sa mi dub nerozletí!
– Ale, ale, veverička,
nemaj také smutné líčka!
Veď ja to len tak!
Či som ja zlý vták?

Oženil sa vtáčik
Oženil sa vtáčik,
malý jarabáčik.
Prišla pani vrana,
na husliach zahrala.
Prišla pani srna,
priniesla mu zrna.
Prišiel jeleň pyšný,
priniesol kôš vyšní.
Prišiel pán zajačik,
s košom vajec ušiačik.
Prišla pani líška,
a s ňou malá myška.

Straka
Rapotala straka:
“Aká som ja, aká?”
Hovorí jej stará kačka:
“Ty si známa rapotačka,
taká si ty taká,
moja milá straka.”

Rapkačka
Rapká straka: Rata, rata!
Strašná strata!
Vraj jej prsteň cup do blata –
hŕba striebra, hŕba zlata.
Až do mrku rapká straka.
Taká strata! Rata-rata!
Škodu ráta, tramta-rata.

Vrana
Vrana kráka – kráky-krák,
z hradu letí čierny mrak.
Mrak už letí nad braňou,
je to kŕdeľ havranov.

Sova
Sova sedí, kuká z lesa,
cez deň ani nepohne sa.
V noci húka: “Kuvik v skrýši,
poďme spolu chytať myši.”
Keď sa mesiac za les schová,
očami si svieti sova,
v lese loviť začína.
A s kuvikom potom spolu
zasadnú si v húšti k stolu
– to je hostina.

Sova

Ľubomír Feldek
Sova, ktorá spáva vo dne,
v noci potom číta hodne.
Vo dne sova pospí si,
v noci číta nadpisy.

Sovu poznáš podľa tváre:
má na tvári okuliare.
Keby v noci driemala,
asi by ich nemala.

kluc.pngTakto letia vtáci
¦: Takto letia vtáci, vtáci, takto sadajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto skáču vrabce, vrabce, žitko zobkajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto skáču žabky, žabky, takto kvákajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto plávu rybky, rybky, takto plávajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.

V lese
Čo to šrieka, čo to letí?
To sa sojka zľakla detí.
Každému hneď vyklebetí,
že je v lete kŕdeľ detí.

Cesta vedie popri buku.
Zrazu počuť: -Kukuk-kuku”
Čo to bolo? Kukučka.
-Kukuk, deti, kukuku,
chrobač chytám na buku.

Vrana
Pri hrade je stará brána,
kráka na nej čierna vrana.
Vrana kričí krá, krá, krá,
letí k hradu čierny mrak.
Mrak sa rúti nad bránou,
je to kŕdeľ havranov.

Vrabček
Malý vrabček hudobníček
čviri, čviri, čviriká
– to je vrabčia muzika.

A tam dole…
A tam dole pri Bystrici
hudie vrabec prepelici.
Prepelica poskakuje,
že jej vrabec muzikuje.

Oriešky
Mám oriešky. Sú tri.
Jadierka sú vnútri.
Klop-klop do škrupinky,
nakŕmime pinky.

Lenivý vrabec
Ráno vrabec na plote
rozpráva o robote.
Už o tom vie celý les,
že sťahovať má sa dnes.

-Ja som vrabec, čim čim, čim,
hneď si hniezdo postavím.
Možno nie hneď, možno potom,
na čerešni, tam za plotom.

Na obed ho bolí nôžka,
rýchlo zmení plány troška.
Nezačnem dnes hniezdo stavať,
chvíľku budem v starom spávať.

No a večer za súmraku,
presviedča už starú straku:
-Možno o rok, dva či päť,
postavím si hniezdo hneď.