V 27. týždni tehotenstva som musela byť náhle hospitalizovaná na gynekologickom oddelení kvôli zdravotným problémom spojených s tehotenstvom. Našťastie všetko dopadlo dobre a bola som po 9-tich dňoch pustená do domáceho liečenia s nariadeným kľudovým režimom. Počas môjho pobytu na oddelení som sa stretla s vynikajúcim prístupom lekárov a sestričiek k nám pacientkám, za čo im vyslovujem obrovskú vďaku. Nie je nič lepšie ako príjemný personál v čase, keď sa obávate o život svojho nenarodeného dieťatka. Sestričky boli výborné, starali sa o nás, stále sa nás pýtali, ako sa máme, nebol problém sa s nimi porozprávať, takisto ako lekárov.

Bola som veľmi príjemne prekvapená aj z priestorov. Na izbe sme boli po dve pacientky, izby boli pekné, nanovo vymaľované, s umývadlom (škoda, že chýbala aspoň 1 skriňa, všetko sme mali len v cestovnej taške a v malom nočnom stolíku). Toalety boli spoločné, takisto aj sprchy, ale tiež krásne vynovené a čisté.

Naozaj nebolo čo vytknúť, až na pár prípadov v strave. Tomu by som sa aj trošku chcela povenovať. Stravu sme mali 3x denne, čo sa mi zdalo dosť málo, ale pokiaľ máte rodinu, ktorá vás zásobuje, tak sa to dá. Akurát tá strava nebola vždy primeraná nášmu stavu. Vraveli nám, že máme klasickú stravu, bez akýchkoľvek obmedzení a to je podľa mňa dosť nepochopené zo strany kuchárov, pretože tehotná žena nie je klasický pacient. Myslím si, že tak ako sú diéty pečeňové, pooperačné, diéty pre cukrovkárov, tak by mala byť strava upravená pre tehotné a dojčiace ženy. Máme zvýšené nároky na plnohodnotnú stravu, naša strava by mala obsahovať veľa vitamínov, mala by byť vyvážená.
Mlieko sme počas pobytu mali len 2x, mliečne výrobky žiadne. 1x sme mali paradajku z čerstvej zeleniny, čo je naozaj zúfalo málo, ovocie ani raz. Koľkokrát by stačilo dať ku hlavnému jedlu malú kôpku zeleniny a už by to niečo bolo. A to nevravím o tom, že sme na večeru raz dostali lečo so zemiakmi. To bol pre mňa vrchol všetkého. Papriku nemôžem jesť, pretože mám z nej záhu a neviem či poznám osobne nejakú ženu, ktorá má lečo rada a dokázala by ho jesť. Nevraviac o tom, že lečo je samo o sebe dosť pikantné a v nemocničnej strave by nemalo byť. Ak sa mýlim, tak nech mi kuchári prepáčia.

Čo ma ale najviac prekvapilo a to som veru aj personálu povedala, boli fliačky s kapustou a so škoricou. Mám už prečítaných pár článkov o tom, že tehotné ženy by sa mali vyhýbať škorici, pretože spôsobuje prekrvenie maternice a spôsobuje sťahy. No super, v našom stave, keď väčšina z nás tam bola práve kvôli tvrdnutiu bruška a predčasným sťahom, toto bolo to pravé!!! Sestrička mi na druhý deň povedala, že si to na internete tiež prečítala, ale aby to niečo spôsobilo, museli by sme tej škorice zjesť omnoho viac ako bolo v tom jedle. Áno, má pravdu, ale čo ak je niektorá žena natoľko citlivá, že aj minimálne množstvo jej spôsobí zdravotné obtiaže? Bola tam mamička, ktorá o tom napr. vôbec nevedela a vravela, že každý týždeň si dopraje krupicu posypanú škoricou. Myslím, že po mojom upozornení to už robiť nebude do pôrodu :) A aby toho nebolo málo, na druhý deň po tejto slávnej večeri ma dorazili kuchári znovu, pretože na obed sme dostali pečené buchty plnené tvarohom so škoricou … Nenachádzala som slov.

Po týchto skúsenostiach si myslím, že sa málo venuje tomu, čomu sa majú tehotné ženy vyvarovať v stravovaní. Píše sa o liekoch, fajčení, alkohole, ale veľmi málo sa píše o bylinkách a potravinách, ktoré by nemali konzumovať tehotné ženy. Ak sa žena nedostane na internet, kde by si to prečítala, alebo nekupuje časopisy pre matky, tak má obmedzené možnosti, ako sa dozvedieť o týchto veciach. A čo ak sú ženy, ktoré obľubujú škoricu natoľko, že majú škoricové sprchové gély a krémy a masírujú si s ním bruško a potom sa zrazu dostanú do nemocnice kvôli hroziacemu potratu a lekári nevedia prísť na príčinu? Príkladov by sa našlo určite omnoho viacej. Chýba v tomto smere určite osveta. Určite by nebolo zlé, keby budúce mamičky už pri prevzatí tehotenskej knižky dostali aj brožúrku s poučením, čo môže a nemôže prijímať v tehotenstve. Lenže to by sa musel nájsť sponzor, ktorý by také niečo urobil, pretože nikto len tak nenapíše a nerozdá letáčiky o niečom, na čom sa nedá zbohatnúť.