Upratovanie detských hračiek je v mnohých rodinách utrpenie. Deti sa strašne radi hrajú, lenže upratať, na to im už sily nestačia. Ako to naučiť deti, aby si hračky upratali dobrovoľne? Tu je pár osvedčených trikov:
Ak chcete, aby si dieťa upratalo hračky, väčšinou to dopadne tak, že ich nahádže na jedno miesto, napchá do skriniek, poličiek bez ladu a skladu. Dieťa nemá trpezlivosť ukladať hračky do poličiek, ale ak bude mať na hračky také 3-4 rôznofarebné krabice alebo koše a každý na iné hračky, skôr to vytriedi. Jednu krabicu vyhraďte na kocky, ďalšiu na bábiky, autíčka, šuflík na pastelky a omaľovánky… Dieťa si rýchlo nájde systém, ako si zapamätať, čo do ktorej krabice vkladať. Takisto pri hre nebude musieť otvárať toľko krabíc, bude vedieť, v ktorej čo má.
Vyzvite dieťa na hru: „Ak dokážeš upratať izbičku, kým napočítam do 30, tak si urobíme si puding“. Namiesto pudingu to môže byť iná odmena, na ktorú sa dieťa teší. Dôležité je, aby to stihlo do vášho časového limitu. Obdobou môže byť napr. rozprávka, ktorá má byť v televízori, alebo večerníček. Veľmi dôležité je túto hru brať s humorom, dieťa zbytočne nestresovať a dosiahnuť, aby obľúbenú rozprávku nakoniec stihlo (i za cenu, že mu s uprataním hračiek trochu pomôžete).
U nás sa tiež ujalo to, že keď si hračky nechcela upratať, tak na druhý deň jej hračky odišli z domu. Vysvetlila som dcére, že hračkám sa nepáčilo, že si ich neupratuje a tak sa nahnevali a odišli tam, kde sa o ne deti hrajú. Keď sľúbila, že ich už bude upratovať, tak sa hračky zase vrátili, samozrejme nenápadne, aby nevidela, že som ich schovala ja.
Iná, trošku drsnejšia metóda bola, keď ani po viacerých výzvach sa hračky neupratovali. Vtedy som jej pohrozila, že hračky pôjdu von oknom, keďže ich nepotrebuje. Stačila jedna ukážka, že mama hračky naozaj vyhodila oknom a musela si ich zbierať von sama a už si dávala pozor.
Občas, asi tak 1x mesačne chodím hračky upratovať s dcérou. Vtedy robím aj mierne triedenie, pretože moja dcéra má vo zvyku skladovať všetko, čo sa jej páči, počínajúc cenovkami z oblečenia, igelitkami z nákupov končiac. Vtedy sa mi podarí vyhodiť aj jeden smetný kôš odpadu. Popri tom odložím na nejakú dobu aj hračky, ktoré ležia bez povšimnutia dlhšiu dobu. Dcére ich vrátim po určitom čase, keď si na ne spomenie a sú jej zase vzácnejšie. Ak sú veci, na ktoré si nespomenie, ani jej ich nevraciam, ale odkladám buď na pôjd, alebo zanášame do škôlky. Takto sme zaniesli napríklad plnú tašku plyšákov, na ktoré sadal len prach a nehrala sa s nimi.
