Elena Čepčeková – K sviatku

Dneska ráno, keď som vstala,
postieľka sa opýtala:
“Či si nezabudla, Helka,
aká je dnes slávnosť veľká?

Slniečko sa na mňa smialo
a takto mi zavolalo:
“Kde máš kvietky, kde máš kvietky?
Dnes ich nesú deti všetky.

Nezabudnem, nebojte sa.
Srdiečko mi šťastím plesá.
Ja dnes mamke ku jej sviatku,
kvietky dám i pusu sladkú.

Mamičke
Malý božtek na líčka
len pre teba mamička.
Za to, že mi utrieš slzy,
keď ma niečo veľmi mrzí.

Utešíš ma, keď som smutná,
aj keď pomoc nie je nutná.
Ponúkneš mi správnu radu,
odpustíš mi každú zradu.

Pomôžeš mi riešiť lásky,
už máš zo mňa jemné vrásky.
Rozmaznáš ma trošička.
Ďakujem ti, mamička.

Elena Čepčeková
Mamička

Tak ako tmavú noc
rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň
s úsmevom mamička.

Tak ako od rosy
nad ránom skrásnie kvet,
v maminom objatí
zjasnie mi celý svet.

Vďaka ti, mamička,
rozovri teplú dlaň,
nech na tvoj sviatok
kytičku do nej dám.

Jozef Pavlovič
Otázky pre mamu

“Povedz, mama, prečo si si nášho ocka vzala?”
“Lebo som ho zo srdiečka veľmi rada mala.”
“A nikdy tá vaša láska od nás neuletí?”
“Neuleť, prejde ona, do vás, moje deti.”
“Povedz, mama, prečo vstávaš prvá?”
“Keď tej práce vždy je toľko, a deň krátko trvá.”
“Prečo mama, keď sa hneváš, siahaš za vareškou?”
“Aby som vás pohladkala, roztopašných smieškov.”

Riekanka o mamkách
Dana rúčky, dana.
Ktože sa to skláňa
Nad moju postieľku,
Aká čudná známa?

Odkiaľ ju to poznám?
Kde som len s ňou bola?
S kým som to sem prišla
Z ďalekého poľa?

Spávala ňou sýta,
Močila v nej nôžky,
Mäkko do nej skrytá
Ako do matriošky.

Dana rúčka, dana,
Nepôjdem za pána,
Iba za tú jednu,
Čo sa volá mama.

Mamičkino poď
Ján Navrátil

Mama má v očiach nezábudky,
Na lícach beláska.
Keď mi je clivo, povie: „Poď,
Mamička si ťa poláska.“

A dych má ako harmanček,
Čo kvitne na lúkach.
Ke´d ublížiš si, povie: „Poď,
Mamička ti to pofúka.“

Nadídu mrazy, prituhne,
A vietor kopí záveje.
Už pri dverách ma čaká“: „Poď,
Mamička si ťa zohreje.“

I v strachu iba ku nej bežím,
Na perách joj! a bieda!
Otvorí náruč, povie: „Poď,
Mamička si ťa nedá.“

Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba,
piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu stačí?
Hrozienko sladké na koláči
a denne jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.

Čo sa dnes deťom najviac ráta?
Mať ocka ako kamaráta,
maminu dlaň a popri tom
mať vždycky lásky plný dom.

M. R. Martáková – Ja mám mamu
Ja mám mamu mamičku,
ráno varí kávičku,
izbu riadi, perie šaty,
ja mám mamu, poklad zlatý.

Josef Václav Sládek – Mamičke
Mamka moja milá pošepkám vám sladko,
vy ste ako holub a ja holúbätko.

Vy ste holub sivý, ja holúbä biele
a my v šírom svete našli sme sa cele.

Vaše srdiečko sa samou láskou trasie.
Schovajte ma k nemu pod krídelká vaše.

Naša mamka
V srdci nosím svoju mamku
ako vzácny drahokam.
Ku všetkým je dobrá, milá,
najlepšia však býva k nám.

Po celé dni u nás vládne
vrelý nádych pokoja.
Iba ruky našej mamky
v kľude nikdy nestoja.

Neviem ako všetko stihne,
veď má toľko roboty.
Ale ona, mamka zlatá –
ešte si aj zanôti.

Chcel by som byť ako ona,
pracovitý, veselý,
chcem, aby jej nežné oči
úsmevom vždy hľadeli.

Pre mamičku

Keby som bol malé vtáča,
čo si nôžky v rose zmáča,
zniesol by som, ak to treba,
tebe mamka modré z neba.

Zobkal by som ti len z dlane
spieval piesne nevídané.
Keby som bol vietor,
všetko by som plietol

Lietal by som ponad vráta,
aj cez vrecko do kabáta.

Keby som bol hviezdička,
svietil by som z nebíčka.
Žmurkal by som na mamku,
dal by som je hádanku.