Mama
Mladé mamy, staré mamy,
natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále,
boli raz aj ony malé?
Vraj chodili do školy,
keď sme tu my neboli.
Čas ten ako oblak letí,
prišla svadba, prišli deti.
A starosti, to viem sama.
Ja som svojej bábe mama,
aj ja dnes svoj sviatok mám,
lebo je deň všetkých mám.
Nech vám radosť v očiach svieti,
To vám prajú vaše deti.
Mamička
Ideme, ideme, mamičke priať,
ideme, ideme, srdiečko dať.
U našej mamičky je tak milo,
ona nám rozdáva žitia blaho.
Parádnica
Mamičenka, pekne prosím,
široký náramček nosím.
Štyri rôčky už som mala
svedčala by mi trvalá.
A k nej sukňa celkom úzka,
k tomu vyšívaná blúzka.
Potrpím si na paráde
rada stojím pri zrkadle.
Vlasy som si odfarbila,
mama mi to dovolila,
tupierka je vec nádherná,
veď ja chcem byť len moderná.
A topánky len lodičky,
pristanú mi na nožičky.
Tie mi budú pekne klopať,
budú za mnou chlapci kukať.
Takto vraví o mne skrátka
moja staromódna babka,
ale žeby pravdu mala?
To by som sa čudovala!
Mame
Dávam ti kytku kvetov, mama,
nech nie si sama samučká,
keď rozlúči nás rozlúčka.
Dávam ti kytku kvetov –
bylinky proti smútku.
Drevenú búdku na konár s inoväťou
vtáčikom tvojich dlaní.
Zohrejú sa ti pri zobkaní.
Dávam ti lampášik, čo do tmy bliká,
lavičku pre oči, keď sa ti unavia.
Oblôčik, kde sa ti budem zdať
ako vzdialené zvony.
Dávam ti kytku, ktorá zazvoní:
– Mám ťa rád, mama, mám ťa rád…
Moja mama
Mama, si ako slnko, ktoré každé ráno vychádza,
svojím bozkom a nežným slovom ma prebúdza.
Keď sa na mňa tvoje oči pozrú,
ja zacítim teplo tvojho pohľadu.
Tvoj nežný dotyk, sťa jemné kvieťa.
Povieš mi: „Poď ku mne, moje dieťa.“
Pohladkáš ma, keď mi smutno je,
povieš mi: „Neboj sa! Všetko bude dobre.“
Mám ťa rada, mamka moja, dúfam, že aj ty to vieš.
Raduj sa spolu so mnou, veď ty ma miluješ.
Milan Ferko – Darček
Ivan spravil mame k sviatku
dve figúrky maličké.
A čo ja dám na pamiatku
svojej drahej mamičke?
Dať jej ruže? Kvety zvädnú.
Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu
a dve hádam priveľa.
Nuž čo – kúpim čokoládu:
hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne –
dá sa ľahko roz-de-liť.
Spomienka na mamu
Spomienka taká ostane mi,
keď budem veľký, dospelý,
že ty si, mamka, bola konár
a ja ten vtáčik veselý,
čo spieval, skackal medzi kvetmi,
veď každý deň bol šťastný, svetlý.
Za všetko dobré, čo mám rád,
vďaka, mamička, nastokrát.
Moja mama
Na svete sú poklady,
ktoré kde-kto hľadá.
Ja však hľadať nemusím,
to, čo mám tak rada.
Netreba mi nádheru
kráľovského zámku,
stačí mi, že pri sebe
mám vždy svoju mamku.
Mamkino náručie
Mamkino náručie
najkrajšie je škola,
veď ona oddávna
vo svete vždy bola.
Tú školu mamička
na srdci stavala,
lebo sa s dieťatkom
v náručí hrávala.
Malé mamičky
My sme malé mamičky,
pestujeme detičky.
My sme malé mamičky
milujeme detičky.
Ja som malá mamička
tu je moja Anička.
My sa spolu radi máme
vždy sa potom pekne hráme.
Moja malá Evička,
to je tichá ovečka,
i keď po nej muška skáče
ona ani nezaplače.
A môj malý zlatý chlapček,
čviriká si ako vrabček.
Nožičky má ako stĺpky,
skoro bude mať i zúbky.
Hanulienka moja malá,
za nič by ju nepredala,
ani za kus čokolády,
tak sa máme spolu rady.
Spiže mi, spiže mi,
Zuzička maličká,
veď tu nad kolískou,
je tvoja mamička.
Teraz milé kmotričky,
uspime si detičky.
Zaspievame tíško, milo,
Aby sa im dobre snilo.
