Od severu vietor veje,
z oblohy sa voda leje.
Prišla jeseň, predzvesť zimy,
sedím v teple, hľadám rýmy.
Babie leto
Vzduchom letí pavúčik,
má nad sebou padáčik,
taký tenký z pavučiny,
lepia sa mu naňho špiny.
Preletel už veľkú diaľku,
pristál teraz na kraj parku.
Pozrite sa, milé deti,
aj tam ďalší pavúk letí.
Bude to tak asi preto,
že je jeseň, babie leto.
Pavúk
Blíži sa už koniec leta,
pavúk tíško siete splieta,
také jemné pavučinky,
na mušky mu tečú slinky.
Jedná nitka, druhá nitka,
pekne rovné, bez pravítka.
Sieť je pekná robota,
kto sa do nej zamotá?
Jeseň
Slniečko už menej hreje,
šibal vetrík sa len smeje,
pohvizduje po chotári,
po oblohe ženie chmáry.
Pozhadzoval všetky listy,
strom bez listov je už čistý.
Striasol na zem aj gaštany,
ležia v tráve, vedľa brány.
Zbadal ich tam malý Stano,
keď šiel s mamou tade ráno.
Má ich teraz plné vrecká,
spraví niečo pre otecka.
Nôžky, bruško a hlavička,
pomôže mu s tým mamička.
Príde zima
Je čas dažďov, je tu jeseň,
vietor spieva svoju pieseň,
spieva, že už príde zima,
o lete sa všetkým sníva.
Všetci vedia, zima v lese
nie je ako byť na plese,
najlepšie je ten čas prespať,
tuhé mrazy takto prečkať.
Prežiť zimu, to dá zabrať,
preto treba brloh hrabať,
treba sa aj vykŕmiť,
„kabát“ z tuku vyrobiť.
Aj ježko si posteľ chystá,
má byť teplá a aj čistá,
vykŕmil sa do zásoby,
na prežitie tejto doby.
Farby jesene
I keď slnko chodí skôr spať,
jeseň radosť tiež môže dať,
stromom dáva farby krásne,
že sa o nich píšu básne.
Žltá, hnedá, oranžová,
tá sa dlho nezachová,
ale i tu krátku chvíľu,
tá krása dá žitia silu.
List z javora
Prišla jeseň je dažďov čas,
z korún stromov smutne znie hlas.
Zaplakal list na javore,
vie, že musí padnúť dole,
ale že sa z žitia teší,
vie, že sa to vždy vyrieši.
Vietor
Vietor vzduchom poletuje,
všetko všade rozhadzuje,
smeti, lístie zo stromov,
vbehne aj do komínov.
Vetrík nebuď taký zlý,
radšej niečo vymysli.
Poď mi pomôcť nosiť draka,
nech mi lieta ako straka,
vysoko až pod oblaky,
kde lietajú dravé vtáky.
Do školičky
Začali sa krátiť dníčky,
už musíme do školičky,
čaká na nás prvá trieda,
tabuľa a biela krieda.
Hoc začína pre nás práca
a čas na hry sa nám stráca,
my však sme aj tak veselí,
bo učiť sa nám nelení.
Dážď
Čože sa to vonku deje,
z oblohy sa voda leje,
zablysklo sa a hneď hrmí,
od strachu až v rukách brní.
Mám už celkom mokré nohy,
topánky sú plné vody,
je to veru pekný dáždik,
nepomôže ani dáždnik.
Poznáte aj vy nejaké ďalšie pekné básničky o jeseni na spríjemnenie čoraz kratších večerov? Budeme sa tešiť, ak sa s nimi podelíte v komentároch.
