Či je slnko a či dážď, s nami sa určite nudiť nebudete. Pripravili sme si pre vás senzačné hádanky, s ktorými si užijete množstvo zábavy v akomkoľvek počasí.
Do izby oblokom vstupuje,
ale oblok neotvára.
(SLNKO)
Ráno vstáva, večer líha,
bez neho by za ten svet,
nemohol chlieb ani kniha svetlo sveta uvidieť.
(SLNKO)
Čo máme radi,
a predsa sa na to mračíme?
(SLNIEČKO)
Čo to v diaľke jasne svieti?
To k nám zlatý oblak letí?
Ide z neho teplučko.
Deti, je to …
(SLNIEČKO)
Rohy má, a nie je zviera,
noc čo noc si svet obzerá.
(MESIAC)
Svetla sa bojím,
v noci len chodím.
Tvár bledú mám,
svet celý poznám.
(MESIAC)
Nad komínom našej chaty visí,
visí rožtek zlatý.
Ale Dunčo darmo šteká,
nezahryzne do rožteka.
(MESIAC)
Nože, deti, uhádnite,
čo to svieti, keď vy spíte.
Čo je to za dukát zlatý,
ktorý cez deň svetlo stratí?
(MESIAC)
V noci pasie zlaté stáda,
ráno končí jeho vláda.
(MESIAC a HVIEZDY)
Aký modrý klobúk celý svet prikryje?
(NEBO)
Vidíš mu kraj a nikdy k nemu nedôjdeš.
(OBZOR)
Prevrátená krhlička,
kropí trávu na líčka.
(OBLAK)
Kto sa zhora díva po daždi do mláky?
(OBLAKY)
Letia nebom húsky,
majú sivé blúzky.
Dýchol víchor na húsky,
rozkmásal ich na kúsky.
(OBLÁČIKY)
Keď ho niet, všetci ho čakajú.
Keď príde, utekajú.
(DÁŽĎ)
Chmúrne chmáry letia svetom,
hnané často silným vetrom.
Musíme si obliecť plášť,
lebo bude padať…
(DÁŽĎ)
Takú skrýšu na tyčke,
kúpil ocko mamičke.
Mamička ju nosí rada,
vždy vtedy, keď dáždik padá.
(DÁŽDNIK)
Najprv sa hádala,
potom celú noc plakala.
(BÚRKA)
Trošku vody, k tomu zem.
Volá to: „Nechoď sem!“
(BLATO)
Oblohe pre radosť,
postavil maliar most,
minul naň farieb dosť.
(DÚHA)
Komu patria farby na dažďovej stuhe?
(DÚHE)
Keď sa otec smeje,
matka tamto slzy leje,
a dcéruška v také časy,
sedmorakých farieb pásy oblieka si.
(DÚHA)
Zázračný most, utešený,
na sedmoro zafarbený,
možno na ňom nechať oči,
nemožno naň nohou vkročiť.
(DÚHA)
Hovorí dážď, že má sestru,
sestru krásnu, sestru pestrú.
(DÚHA)
Už jabĺčko sčervenelo,
už je pusté pole,
padá lístok za lístočkom,
už sú stráne holé.
(JESEŇ)
Žlté lístie na zem padá,
mrázik sa už ku nám vkráda,
smutnú vonku nôti pieseň.
Kto ju spieva? Pani …
(JESEŇ)
Nemá štetec, ani farby,
predsa lístie žltou farbí.
(JESEŇ)
Letí, dudre, píska a dverami trieska.
(VIETOR)
Ruky nemá, prsty nemá,
na okienko predsa ťuká,
do chalupy nos nám strká.
(VIETOR)
Nie je tryskáč, lietadlo,
predsa rýchlo letí,
strasie v sade ovocie,
postrapatí deti.
(VIETOR)
Rukávom mávne a strom sa ohne.
(VIETOR)
Sedí pani v údolí,
z fajky sa jej kúdolí.
(HMLA)
Išla nočná víla, perly potratila.
Mesiačik to videl, a nič nepovedal.
Keď slniečko vstalo, perly pozbieralo.
(ROSA)
Nemá ruky ani nohy,
nemá oči ani nos,
a napriek tomu maľuje celú noc.
(MRÁZ)
Prišiel v noci sklár,
zasklil mlákam tvár.
(MRÁZ)
Nie je to plameň, zato nás páli.
Menej nás páli, keď máme šály.
(MRÁZ)
Dobiedzavý ako mucha,
pchá sa drzo do kožucha,
tlačí sa aj do bytu,
cez škáročku odkrytú.
(MRÁZ)
Je to voda,
a predsa sa dá nosiť v košíku.
(ĽAD)
Visí tisíc nosov,
nekosia sa kosou,
oddávna až dosiaľ,
slniečkom sa kosia.
(CENCÚLE)
Visia, visia staré meče,
vôkol strechy, vôkol vrát,
iba slnko dokáže ich,
potichučky odopiať.
(CENCÚLE)
Nikdy sa neumýva,
a predsa čistý býva.
(SNEH)
Čudné perie z neba padá,
skryje stromy, chodník, autá.
Teplým plášťom halí sady
a deti ho majú rady.
(SNEH)
Letia, letia hviezdy biele,
z mnohých čipiek tkané celé.
Plno je ich na stráni.
Chytíš – voda na dlani.
(SNEHOVÉ VLOČKY)
Panák, panák bruchatý,
nevidí si na päty.
Ruky, nohy stuhnuté,
miesto očí má uhlie.
(SNEHULIAK)
Oči čierne ako uhoľ,
nos dlhý a červený.
Kabát biely až po päty,
čiapka – hrniec medený.
(SNEHULIAK)
Za srieňovým plotom stojí ktosi bosý.
Samozrejme, potom červený nos nosí.
(SNEHULIAK)
Veru, rád si sadnem na ne,
na tie pohodlné …
(SANE)
Kto sa cez deň nedá vyhnať
a v noci odchádza sám?
(TIEŇ)
Do hlbokej rieky skočí,
a vôbec sa nezamočí,
môžeš ho biť palicou
a vôbec ho to nebolí.
(TIEŇ)
Kto príde večer do domu?
(TMA)
Visia, visia na stene,
čísla čierne, červené,
od jednej až do tridsiatky,
povedia vám, či sú sviatky,
či je zima a či jar.
Čo je to? Nuž …
(KALENDÁR)
Je to taká knižôčka,
všetky dníčky do rôčka.
Týždne, sviatky, celý rok,
majú v nej vždy poriadok.
(KALENDÁR)
Poznám jeden strom,
na ňom 12 konárov,
na každom konári 4 halúzky
a na každej halúzke 7 listov.
(ROK)
Pozrite sa večer hore.
Uvidíte hviezd tam more.
A ten hviezdny revír nazýva sa …
(VESMÍR)
Nie je to guľaté, ale hrbaté,
a predsa tomu hovoríme guľa.
(ZEMEGUĽA)
Zabavte sa aj s našimi hádankami o zvieratkách či o ovocí a zelenine.
Zdroj obrázkov: unsplash.com
