Kúzlo
Ľubica Kepštová
Kto to dupká pod snehom?
Snežienka si vetrá dom.
Pravou rukou kývala,
narástli jej krídla.
Biely posol
Ľubica Kepšová
Spievala mi vo sne žienka
tenká ako list.
Nežne nôti: „Som snežienka,
kedy môžem prísť?
Ponáhľaj sa! Príď s jarou!
Steblom na sneh píš,
že ho svojou bielou tvárou
všetko rozpíš.
Stratené čiapky
Jana Belašičová
Jajko, Kajko, bratia malí,
na lúku sa vychystali.
Vtom si hlavu chytá Jajko:
„Zobral si mi čiapku, Kajko?“
Teraz som ju ešte mal,
kde si mi ju braček dal?
Chytí Kajko svoje uši,
už to veru správne tuší.
Zmizli čiapky obom veru,
do očí sa slzy derú.
Čo im povie mamka Katka?
Bude z toho veľká hádka.
Zrazu vrana zhora kráka,
čiapky pustí zo zobáka:
Netreba vám čiapky, deti,
teplá jar už ku nám letí.
Objav
Pozri, mamka, to sú veci,
čudovať sa budú všetci.
Zbadal som to, to mám šťastie,
zo zeme nám sniežik rastie.
Chvíľu počkám, možno tak,
vyrastie nám snehuliak.
Syn môj, ty si popleta,
veď to malá snežienočka
vykukla dnes do sveta.
Púpavy
Zdobia polia, zdobia stráne,
majú vlásky načesané.
Fúkne vietor na paničky,
odveje im parochničky.
PRED KÚPAČKOU
Mária Rázusová-Martáková
Behá zajac po úbočí ako tieň:
celý domček zaliala mu povodeň.
Prerazila slabé steny,
sebou vzala kôš pletený.
Čo si počne na Veľkú noc, neviete?
V čom zas bude vajká nosiť po svete?
Čo sa mu už nepridalo po roky,
vzali farby na vajíčka potoky.
Teraz stojí zahútaný,
zmoklé pakle stíska v dlani…
To je smola, o akej ste nečuli:
Zajko musí vajká farbiť v cibuli.
