Jeseň
Na známosť sa všetkým dáva,
v jeseni lístie opadáva.
Šu-šu, šumia vetvičky,
vraj naplnia košíčky.
Slniečko sa raduje,
šarkan s vetrom tancuje.
Hop-cup, hop-cup tralala,
jeseň dary rozdáva.
Babie leto
Pod horami na lučine
pri mesačnom bledom svite
piadimuži presúšajú
zlaté lístie na koryte.
Okolo nich krásne víly,
vo dne ľudským očiam skryté,
na maličkých kolovrátkoch
strieborné vám pradú nite.
Neďaleko na potôčku
vodník im zas priadzu zláti,
budú z nej tkať po Vianociach
pre kvetinky nové šaty.
O polnoci na lúčine
do tanca sa pustia víly,
natešení piadimuži
spievajú im z celej sily.
Znenazdania vietor príde,
mäkkú priadzu z lúky schytí,
z koryta zas zlaté lístie,
vo svet nesie klbká nití.
Márne ráno víly plačú,
pomoci už viacej nieto:
po zemi je zlaté lístie
a vo vzduchu babie leto.
Jesenné ovocie
Keď sú hrušky, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď sú slivky, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď je hrozno, už je jeseň,
my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Kamarátka Jeseň
Veselú mám kamarátku,
sukničku vždy nosí krátku.
Azda zbiera stromom listy,
konáre im smelo čistí.
Opreteky s vetrom lieta,
šiel by s ňou aj na kraj sveta.
Zaspievam jej večer pieseň,
prezradím vám, je to jeseň.
Jeseň
Fúkaj, fúkaj vetríček,
ovievaj mi líčka,
nech sú pekné červené,
ako dve jabĺčka.
Fúkaj, fúkaj vetríček,
zaspievaj mi pieseň,
že už lístie ožltlo,
lebo prišla jeseň.
Kvietočky, dobrú noc
Vietor fúka, zima letí
na belavom koníku.
Škoda krásy, škoda leta,
že sa náhli k zániku.
Na priekope kvietok drieme,
ošľahal ho tuhý mráz,
po doline a po stráni
kvíli chladný vetra hlas.
Kvietok stone ako vtáča,
kolíše sa od chladu.
Nieto slnka, nieto tepla,
mráz navštívil záhradu.
Hlávky klonia všetky kvety,
slabé tielko striasa sa!
Vietor hviždí a zo stromov
opadala okrasa.
Spite, kvietky, podriemkujte
a čakajte do jari.
Potom zase teplé slnko
zasvieti vám do tvári.
