| Ťuki – ťuki v jeden večer | Pri rybníku: Šup do vody! |
| ozvalo sa spod krídla. | Zrazu mama pozerá: |
| Mama kačka natešene | „Deti moje, je vás deväť… |
| hneď to krídlo zodvihla. | Nevidím tu káčera!“ |
| A tu ľa – ľa koľká krása | „Káčer, káčer!“ volá, kričí, |
| na ten svet sa prediera! | behá vôkol rybníka. |
| Víta mamka deväť kačíc, | Hľadajú ho aj sestričky, |
| desiateho káčera. | bolaže to panika! |
| Pred nedávnom tiché hniezdo, | Keď tu zrazu z druhej strany |
| teraz je v ňom krik aj chlad. | vedie mama zbojníka. |
| Túliaže sa všetci k sebe, | „Predstavte si, dcérky milé, |
| kým utíši mamka hlad. | schoval sa mi do kríka!“ |
| Netrvalo teda dlho | Kačica sa zlostí, hnevá: |
| a sú mocné ako nik. | „Čože si to za káčera? |
| „Zajtra, deti, pripravte sa, | Všetky sestry z tvojho rodu |
| ukážem vám náš rybník.“ | obľubujú bystrú vodu. |
| “Ustráchane kričí káčer: | Potom nežným hlasom vraví: |
| „Ale, mamka, to snáď nie? | „Káčer, syn môj jediný, |
| Ešte máme riedke pierka, | chceš počúvať z každej strany, |
| nezvládneme plávanie!“ | že si hanbou rodiny?“ |
| „Káčer, káčer!“ hrozí mama, | „Nie, nie, mamka, nesklamem ťa, |
| „viac tie reči nechcem čuť! | už aj idem s vami, |
| Zajtra budeš plávať s nami, | veď mám pierka vymastené |
| či máš, či nie, na to chuť!“ | a na nôžkach blany!“ |
| Skoro ráno v čele radu | |
| cupká kačka – mater | |
| a hneď za ňou deväť kačíc, | |
| desiaty je káčer. |
