Nedávno som dostala do rúk knižku Naše dieťa, ktorá bola našim mamám akousi “bibliou” v starostlivosti o dieťa. Nedalo mi nenahliadnuť do nej a po jej prečítaní som pochopila, prečo naše mamy a staré mamy (česť výnimkám) nerozumejú metódam, ktoré sa teraz využívajú pri starostlivosti o malé dieťatko.
Príprava na pôrod
V príprave matky na pôrod sa spomína výbava, ktorú si má rodička so sebou vziať do pôrodnice. Okrem klasických osobných potrieb si nemuseli so sebou nosiť toaletný papier, vložky, plienky pre detičky, príbor, čo je už pomaly všade samozrejmosťou. Ale pozor, museli si so sebou doniesť “rúšky na tvár”. Neviete čo to je? To je dačo také, čo používajú hádam už len zubárky :-))) Viete si predstaviť, že by ste svoje dieťatko dojčili, alebo ho len tak stískali s rúškou na tvári? Pretože také odporúčania naše mamy mali, aby na svoje dieťa nedýchali, dokonca ich ani nebozkávali, aby na ne nepreniesli v prvé dni nákazu. Mali aj upozornenia, ako s rúškami zaobchádzať: “Dobre ju vyvárajte a noste iba z jednej strany! Ak ju po ošetrení dieťaťa odložíte, zložte ju tvárovou stranou dovnútra. Nenoste ju dokrčenú s vreckovkou vo vreckách! Odkladajte ju do čistého polyetylénového vrecúška a perte a vyvárajte ju každý deň!”
Materské mlieko
Kedysi to mali naše mamy veľmi výhodné, pretože sa o ne štát staral nielen tým, že dostávali podporu v materstve, ale dokonca dostávali aj príspevok na nákup umelej výživy, matka doplácala tuším 10,- Kčs, ale napriek tomu našťastie v úvode knižky je napísané, že: Pridájanie dieťaťa nemožno ničím nahradiť. Máme síce poruke výborne pripravenú umelú výživu, pritom má však aj niekoľko nevýhod (je drahšia, preto zaťažuje nielen štát, ale aj vás, a jej príprava je veľmi náročná, pretože si vyžaduje úzkostlivú čistotu a presné odmeriavanie). Je tam ešte pekne opísané to, čo sa teraz tiež propaguje, že materské mlieko je to najprirodzenejšie vo výžive dieťaťa a jeho výhody. Spomína sa aj vyvinutie citových väzieb medzi matkou a dieťaťom.
Prvé priloženie
Čo ma veľmi šoklo v knihe je časť o prvom priložení dieťatka na dojčenie po pôrode, však čítajte ďalej. “Prvých dvanásť hodín po narodení sa dieťa k prsníku obyčajne neprikladá.(!!!!!!) O 12 až 14 hodín po pôrode sa dieťa prvý raz priloží k prsníku. Najskôr si dôkladne umyte ruky prevarenou vodou a mydlom aj prsníky. Potom si matka vezme na tvár masku a priloží si ju na nos a ústa. V prvý deň dieťa priložíme 3 až 5 ráz. Na druhý deň ho môžeme prikladať už každé 3 hodiny so 6-hodinovou prestávkou v noci. A tohto rytmu sa už budeme pridržiavať. Nerobte si starosti, ak pre dieťa nemáte mlieko hneď na druhý deň. Vydrží bez neho aj niekoľko dní a neuškodí mu to na zdraví. Len mu treba dávať dostatok tekutín (každé 3 hodiny 10 až 12 lyžičiek vlažnej osladenej prevarenej vody). “
Poriadok pri dojčení
Zaujímavé, že nikde v knižke sa nespomína častejšie dojčenie na požiadanie. S týmto spôsobom dojčenia mám aj vlastnú skúsenosť, keď sa ma moja mama raz tiež spýtala, prečo je dieťa hladné po hodine od dojčenia, keď sa predtým najedlo. Jednoducho má sa dieťa najesť naraz a hotovo, v opačnom prípade sa dojčiacej žene do hlavy tlačilo, že má asi málo mlieka, alebo je slabé, keď dieťa je hladné. Samozrejme že mi dala chrobáka do hlavy a mala som pocit, že mám naozaj asi slabé mlieko. V jednej pasáži sa síce spomína znížená tvorba mlieka, ktorú treba riešiť dôkladným vyprázdňovaním po dojčení, ale ako náprava zvýšenia tvorby mlieka sa vôbec nespomína častejšie dojčenie. Jedine vyprázdnenie prsníkov ručne po dojčení.
Cumlík
Cumlík poznali už aj naše mamy ako pomôcku ako utíšiť svoje dieťatko. Trochu sa zmenili odvtedy, získali krajší tvar, okrem kaučukových máme na výber aj silikónové. A zmenili sa trochu aj usmernenia, ako sa s cumlíkmi narába. Myslím, že hygienické predpisy boli dosť prehnané. “Majte vždy v zásobe viac cumlíkov vyvarených a prikrytých na tanieri pohárikom. Ak cumlík spadne na zem, hneď ho dajte na 5 minút vyvariť. Vonkoncom nestačí ho utrieť o oblečenie. Cumlíka sa nedotýkajte ani prstami. A nikdy ho nenavlhžujte slinami!” Pri tomto spôsobe ošetrovania by som asi celý deň stála iba pri sporáku a vyvárala cumlíky :-)))
Poloha na brušku
Možno ste si aj vy v pôrodnici všimli, že zdravotnícky personál dáva detičky spávať na brušku. Nikto mi to ani nezakazoval, ba dokonca vyzdvihujú výhody spania na brušku. Napriek tomu rôzne organizácie a “štatistiky” hlásajú, že je to maximálne riziková poloha pre bábätko a hrozí SIDS syndróm (syndróm náhleho úmrtia dieťaťa). Ja sa tiež prikláňam skôr k prvému názoru a v knihe sa aj uvádzajú výhody takéhoto spávania: “Lekár a sestra matku pri odchode z ústavu upozornia, že poloha na brušku je pre dieťatko výhodnejšia ako obvyklá poloha naznak. Predovšetkým dieťa v polohe na brušku sa oveľa ľahšie zbaví “vetrov”.Že niekedy dieťa uložené na brušku po nakŕmení trošku grcká? Grckajú však aj deti uložené naznak a u nich navyše hrozí nebezpečenstvo, že sa zadusia zvratkami. Ak grcká dieťa uložené na brušku, to, čo vygrcká, ostane na podložke a matka to utrie. Neskoršie dieťa na brušku dvíha hlavičku. Týmto cvičením dieťatku rýchlejšie posilňuje svalstvo šije a chrbta. Dieťa ležiace na brušku dvíha hlavičku skôr ako dieťa ležiace naznak. Skôr mu zosilnejú aj svaly chrbta, takže sa začne oveľa skôr posádzať a lepšie sa udrží v sede.”
Prvé návštevy
Doteraz platí, že v šestonedelí by sme nemali doma prijímať návštevy, kým sa nezotavíte z pôrodu a dieťatko si nevybuduje svoju imunitu. V pôrodniciach samozrejme boli návštevy u matky a dieťaťa zakázané. Rodina mohla tak na seba vykrikovať von z okien, alebo na chodbách sa rozprávať cez okienko. Dieťa v žiadnom prípade nebolo ukazované. A čo bolo doporučované pre matky, ktoré dostanú návštevu doma skôr ako po šiestich týždňoch od narodenia? “Seďte vo vzdialenosti od návštevy asi dvoch metrov. Ruku radšej nepodávajte, ale ak sa tomu nemožno vyhnúť, po odchode návštevy si umyte ruky. A nezabúdajte dôkladne vyvetrať! Ak pri zachovaní všetkých nevyhnutných hygienických opatrení aj pripustíme návštevy u matky, vonkoncom odmietnite návštevy aj tých najbližších u dojčaťa! K dieťaťu NIKOHO nepúšťajme!”
… pokračovanie nabudúce.
