Kubo šiel poľom a zazrel v kríčku spiaceho zajaca. Naradoval sa a počal mudrovať:
– Tohto zajaca predám a kúpim si hus. Hus bude mať húsence a keď vyrastú, aj tie predám a kúpim si teľa. Z teľaťa mi narastie krava a tá bude mať zase teľa a to teľa zase teľa: tie predám a kúpim si kone, ožením sa a na týchto koníčkoch si doveziem ženičku. Budeže to svadba, akej ešte v našej dedine nebolo. Ihuhú!
Na toto zvýsknutie sa zajac prebudil a zdupotal kade ľahšie. A bolo po Kubovej husi i po teľati i po koňoch i po svadbe.
