Never Micke, vrabček mladý,
keď na teba pekne hľadí.
Chvíľku čaká, potom skočí.
Falošné má Micka oči.
Od večera do rána
Micka myši naháňa.
Aj v pivnici majú skrýš,
Micka chytí každú myš.
V kuchyni sa mliečko varí,
Micku dráždia mliečne pary.
Ťažko jej je hladnou byť,
mliečko cítiť a nepiť.
Vtom vidíme bystrú Micku,
ako skáče na lavičku.
Odkiaľ k mliečku krôčik len
“Ach dnes sa ho napijem!”
Od radosti mraučí, mňuká,
už má hlávku v hrnci, dnuká.
“Aké je to mliečko sladké,
preto ho núkajú Katke!”
Hrniec prázdny, Micka cíti
v brušku biely poklad skrytý.
Nešťastie však prišlo, beda,
hlava vytiahnuť sa nedá.
Dnu sa šmykla, von už nie,
má to Micka trápenie.
Svet, čo bol pred chvíľkou biely,
ostal v hrnci celý čierny.
Ako sa tak Micka trápi,
Katka tíško ju prekvapí.
“Kto to videl, Micka, také,
kúpeš sa tu v mliečnej mláke.
Miesto hlavy hrniec máš,
ach, ako len vyzeráš!”
Poď, dám ti tú hlavu von,
bo mraučíš, až padá dom.”
“Teraz je čas, Micka milá,
aby si sa polepšila.
Tvoje oči prísľub nesú,
zdá sa mi však, falošné sú.”
