Prichádzam k vám zvonka, z lesa,
vôňa Vianoc vôkol skvie sa!
Ako zlaté metličky
jagajú sa jedličky.

Tam hore, nad nebeskými bránami
bdie Jezuliatko, svet má na dlani.
Ako som sa túlal na jedľovom lese,
zrazu ku mne zvučným hlasom rečie.

“Vezmi nohy na plecia
a darčeky do vreca!
Sviečky už horia zo všetkých strán,
nebeská brána je dokorán.

Nuž čujte, všetci, moje rady,
oddýchnite si, starí, mladí:
prídem k vám zajtra v tomto čase.
Vianoce sú tu, ľudia, zase!”

Vravím mu: “Milý Kristus Pán,
ešte kým zídeš dolu k nám,
musím sa po tej dlhej ceste
zastaviť medzi deťmi v meste.”

“A vrece s balíčkami máš?”
Vravím mu: “Veď som skoro Mikuláš,
v noši mám ovocie i sladkosti,
a dobré deti raz – dva pohostím.”

Spýtal sa ma: “Metlu máš?”
“Jasné, veď som skoro Mikuláš.
Zlým deťom vyprášim ňóu zadok,
až potom odložím ju nabok.”

A Jezuliatko: “To je správne,
choď s pánom bohom, dozri na ne.”
Prichádzam k vám zvonka, z lesa,
vôňa Vianoc vôkol skvie sa!

Tamto v dome svetlo svieti,
sú tam dobré, či zlé deti?