Koník
Dolu rovným briežkom
ide koník bežkom,
pokyvuje hlavou,
pohadzuje hrivou plavou,
trasie uzdou ligotavou.
Blanciere zvonia: brink, brink, brink!
Kolieska zlaté: cink, cink, cink!
Koníček
K. Bendová
Mám koníčka bieleho,
posadím sa na neho.
Hijó, cválaj, koník môj
a keď poviem: pŕŕŕ – tak stoj!
Čie sú to kone
Čie sú to kone, koníčky, kone,
Na dvore, na dvore, na dvore?
Keď s nimi nikto, keď s nimi nikto
Neorie, neorie, neorie.
Čie že by boli, čie že by boli?
Moje sú, moje sú, moje sú.
Keď ma na vojnu, keď ma na vojnu
Ponesú, ponesú, ponesú.
Hijo, heta
Hijo, heta na koníčku
do Ratkovej po pšeničku.
Hijo, heta na koni,
tak sa vozia baróni.
Hijo heta na koni,
stará baba sa vozí.
Otvárajte vráta
a šupho do blata.
Hijo, hijo na koni,
pojedli psy pirohy.
Iba jeden ostal,
Jankovi sa dostal.
Hijo heta na koníčku,
vezie Lenka šošovičku.
Vezie Lenka hrach,
zachytil ju dážď.
Letia stromy, kríčky,
zvonia zlaté podkovičky.
Hop, hop na koni,
ktože ju dohoní.
Hijo heta na koníku,
obídeme republiku.
Hijo heta, hijo het,
obídeme celý svet.
Od Barborky k Etele
spievame si vesele.
Od Barborky k Etele,
pozri, kám nás dovezie.
Kuje kováč podkovičku
Kuje kováč podkovičku
koníkovi na nožičku.
Hotová je ešte dnes,
ty ma koník dobre nes.
Podkovičiek plná noša,
obuje ich koník Grošák.
Kuje kováč podkovičku
koníkovi na nožičku.
Kuje prvú, druhú,
zatancuj mi v kruhu.
Kuje jednu, druhú kuje,
koník štyri potrebuje.
Kujem
Kujem, kujem podkovičky,
koníkovi na nožičky.
Kujem, kujem vesele
zo železa, z ocele.
Podkovička
Ujo našiel na chodníčku
ligotavú podkovičku.
Na pár bielych koní
podkovičkou zvoní.
Po nábreží koník beží
Po nábreží koník beží, koník vraný,
skadiaľ že si šuhajíček maľovaný?
Skadiaľ som, stadiaľ som,
slovenského rodu som,
duša moja.
A pod lipkou a nad lipkou iskieročka,
skadiaľ že si, mojá milá frajerôčka?
Skadiaľ som, stadiaľ som,
slovenského rodu som,
duša moja.
Z tej jedličky dve hrdličky na tú lúčku,
ja som Slovák, ty Slovenka, daj mi rúčku.
Rúčku ti podávam,
tebe verná zostávam,
duša moja.
Žriebätko
Žriebätko má chuť na jedlo,
a to ho k vedru priviedlo.
Vtáčik mu vraví: ”Kdeže, škoda,
vo vedre je len čistá voda!”
Žriebätko však chce skákať, hopsá,
nenašlo by sa trošku ovsa?
Kobyla kývla pomaly,
že je dosť ovsa v maštali.
Vašich najmenších určite potešia aj detské básničky o domácich zvieratkách či o geometrických tvaroch.
Zdroj obrázkov: unsplash.com
