Zúbková víla Klementínka má plné ruky práce. Každú noc chodí zbierať mliečne zúbky, ktoré cez deň vypadli deťom a teraz ležia pod ich vankúšmi. Takto nejako sa začína rozprávka o víle Klementínke, ktorá za odložený mliečny zúbok necháva pod vankúšom deťom peniažky. Vraj sa táto rozprávka zakladá na skutočnej legende. Neviem, či je to pravda, dosť na tom, že zúbková víla už bola aj u nás prvý raz túto nedeľu a boli s tým spojené dramatické okolnosti.
Bola pokojná sobota, akurát sme balili našu dcéru, pretože išla na noc ku švagrinej, my sme mali ísť v ten večer na ples. Dieťa išlo do kuchyne a za chvíľku sa odtiaľ ozval hysterický krik „Mamíííí“. Rozbehla som sa za ňou a vtedy mi cez slzy povedala „Mami, vypadol mi zub!“ Nebolo by na tom nič zvláštne, však sa jej už kýval snáď mesiac, lenže naše dieťa je strašne hysterické, akonáhle zbadá, že jej odniekadiaľ tečie krv. Keď padne, tak ihneď začne dávať dole nohavicu, aby pozrela, či jej z neho netečie krv. Netrápi ju, že ju to bolí, ani že tam bude mať modrinu. Najdôležitejšia je tá krv.
Hneď som jej pozrela do úst, ktorý zub to bol. Keď som zbadala, že práve ten, ktorý sa jej kýval a nie iný, uľavilo sa mi, vzala som ju hneď do kúpelne, aby si išla ústa vypláchnuť. Keď zbadala, že so slinami vypľúva krv, spustila ešte väčší krik. Mne to pripadalo všetko strašne smiešne a tíšila som ju s tým, že to nič nie je, že trošku krvi nevadí a že to prestane za chvíľku. Spýtala som sa jej, ako sa to stalo a ona na to, že si otvárala zubom fľašku na pitie a zub vypadol. Nebolelo ju to vôbec, takže zúbok sa nevyštiepil, proste vypadol. Ocino ju tiež tíšil a povedal jej, že teraz je z nej čistá školáčka. Lenka sa na ten okamih veľmi tešila, ale netušila, že pri tom potečie krv. Keď sa ukľudnila, tak sa potešila, že v noci k nej príde tá zúbková víla. Začali sme zub hľadať, lenže preobrátili sme hore nohami celú kuchyňu, Lenku sme skoro celú povyzliekali a zúbka nikde. Tvrdila nám, že ho určite nezjedla. Doľahol na ňu smútok, že teraz k nej víla nepríde, ale presvedčili sme ju, že ona o tom vie, že jej vypadol, lenže sme ho nenašli.
Lenka teda odišla ku švagrinej na noc preč a keď sme na druhý deň po ňu boli, jej cesta išla ihneď do spálne pozrieť pod vankúšik. Zakázala mi tam ísť prvej, že ona tam musí ísť sama. Jej očká zažiarili, keď tam naozaj našla korunku. Bola prešťastná, že na ňu víla nezabudla.
