Za oknom usadil sa mráz,
zostane do jari.
Svaly má železné a hlas
znie v celom chotári.
Chlapík, čo nikdy nestoná,
nemáva angínu,
na posteľ si vždy narovná
studenú perinu.
Mráz chodí v bielej košeli,
necíti bolesti,
prírodu vôkol obieli,
líha si na cesty.
Zbožňuje kvety na oknách,
zmrznuté, bez vône,
z vtáčieho spevu má priam strach,
teplo ho prebodne.
Keď líšky skučia za nocí,
pece sa rozpália,
gazda a jeho pomocník
sa pri nich zastavia.
Zlomené nohy, klzký ľad,
zmrznuté jazerá,
na to sa mráz rád, veľmi rád
so smiechom pozerá.
Má zámok z ľadu na vrchu
tam kdesi pri póle
a vo Švajčiarsku chalupu,
hovie si do vôle.
Raz vládne tu a raz zas tam,
vedie svoj regiment.
Keď tiahne bielym krajom k nám
nestojme, zmrzneme.
Čert
Ty čertisko rohatý,
načo si k nám prišiel ty?
My sme dobré deti veru,
nás si čerti nezoberú.
Hybaj od nás heš,heš,heš,
lebo metlou dostaneš!
James Krüss
