Cez jarné prázdniny bola u nás na návšteve manželova neter a synovec. Bolo škaredo a tak sme museli tráviť celý deň dnu. Deti sa nudili a tak som si spomenula, že ja v ich veku som sa hrávala so stavebnicami a spomenula som si, že ich dokonca máme odložené na povale. Tak ich manžel zniesol dole, aby sa im minul deň. Hra ich pohltila nadlho, stavali si domy, autíčka, dokonca do hry zapojili aj našu 1 1/2ročnú dcéru. Tá im väčšinou všetko rozoberala, ale prebavila sa tiež.
Keď deti odišli, nechali sme hračky poskladané v izbe. Čuduj sa svete, naša malá sa s nimi začala hrávať, postavili sme jej zo skladačky jednu veľkú kocku a ona medzery v nej vypĺňala doštičkami. Veľmi ju to bavilo a baví ju to stále, i keď prešiel už mesiac. Každý deň jej ich znovu vyberáme a ona ich nazad vkladá už aj podľa farieb.
Ostatné hračky ako bábiky, plyšové zvieratká ju vôbec nebavia, nevie sa s nimi hrať. Skôr ju zaujímajú hračky, pri ktorých musí rozmýšľať, v 13 mesiacoch vedela povkladať do seba kocky, naučila sa to sama, zistila, že keď jej nepasuje, musí ju vybrať a nahradiť inou, menšou. Tiež sa rada hrá s didaktickou kockou a skúša vkladať geometrické tvary do správnych otvorov.
Pri jej hrách som si všimla, že si sama separuje hračky, ktoré ju motivujú k rozmýšľaniu, rada si číta knižky, kde vidí zvieratká, alebo pomenúva činnosti, ktoré ľudia a zvieratká v knižkách robia.
V hračkárstvach je veľa hračiek, ktoré podľa mňa by deťom vôbec nemali vyrábať. Načo sú deťom napodobeniny zbraní? Keď vidím, ako sa deti naháňajú po ulici so samopalmi a „strieľajú“ po sebe, naskakujú mi zimomriavky. Alebo „pokémoni“, príšerky, ktoré vôbec reálne neexistujú a dospelý človek nevie, ako ich má pomenovať, ale deti sú z nich unesené.
O čo zaujímavejšie sú hry, pri ktorých sa dieťa zabaví a nie hračky, ktoré len visia na poličkách a sadá na ne prach a majú ich doma deti len preto, že ich majú ich kamaráti. Niektoré hračky priam podporujú detskú márnotratnosť. Bábiky pre dievčatká sú už také moderné, že dokonca aj papajú a kakajú a treba ich prebaľovať do detských plienok. Majú svoju výbavičku, ktorá je neraz krajšia a bohatšia, ale aj drahšia, ako majú naše vlastné deti, kočiariky, ktoré sú na nerozoznanie od tých skutočných. A potom nás bude mrzieť, že dieťa sa s tým pohrá 1-2 roky a odloží sa to, pretože vyrastie a s bábikou sa už nechce hrať, lebo prišlo niečo modernejšie a zaujímavejšie do módy.
Naši rodičia nám nekupovali veľa hračiek, máme veľa stavebníc, knižiek, kociek, s ktorými sme sa hrali roky a nevyšli z módy ani po 20-tich rokoch. A teraz po pár rokoch ich znovu skladám z povaly, aby sa moje dieťa mohlo s nimi hrať a vôbec jej nebude vadiť, že nie sú nové, ale sú zaujímavé a podporujú jej fantáziu.
Článok bol zverejnený v júli 2002 na servri www.mamatata.sk