Vietor bielu duchnu pára,
do detí však nezapára.
Je to krásne páranie.
Padá sniežik na hranie.
Dnes nám bude ako v básni,
ktorej každý rým je krásny.
Sneh tú báseň vystelie.
Vyskoč aj ty z postele.
Veď nás všetkých zima láka,
láka, ale nenaľaká.
Beda, keby chýbali
medzi nami šibali.
Vietor bielu duchnu pára,
do detí však nezapára.
Daj sa s nami do behu
za rozprávkou zo snehu!
*****
U nás taká obyčaj –
Snehuliačik, nepi čaj!
Čaj piť, to je roztopaš.
Potom sa hneď roztápaš.
Zmizne hlava, zmizne brucho.
Samozrejme nos aj ucho.
Jednoducho – keď čaj v tebe dlho ločká,
čo zostane z teba? Vločka?
Kdeže! Iba rozprávočka!
*****
Guľa, guľa snehová,
vločkami posypaná!
Guľa sa nám skotúľala,
všetky vločky roztratila,
urobila bác!
*****
Koho volá snežná ríša?
Kvôli rýmu najprv Riša.
Aha, ako skáče Gaba.
A potom vraj – slabá baba!
Oziaba nás?
Neoziaba!
Každý túži, aby lúč
ešte dlho jarne hrial.
Milý tato, len sa uč!
Tak vyzerá karneval!
*****
Vietor bielu duchnu páral,
ale do nás nezapáral.
Skončilo sa páranie.
Nepadá sneh na hranie.
Bolo nám tu ako v básni,
ktorej každý rým je krásny.
A zrazu je po básni.
len ty, úsmev, nezhasni.
Teraz iných zima láka,
láka, ale nanaľaká.
Iste prídu šibali,
ktorí tu dnes chýbali.
Rozprávke je bim-bam koniec.
Prečo nezvoní však zvonec?
Nie je zvonec, hoci bol.
Na cencúľ nám zamrzol.
Básničky z knižky Snehuliaci od Vlada Bednára a Tomáša Janovica
