Snežienky

Prvá snežienka

Stonka, dva lístky – a je vonku
zelená kolíska pre snežienku.
Ešte je v zavinovačke, je celkom malá,
možnože by sa polámala.
A takto môže tíško spať
A ľahučko sa kolísať.

Snežienky

Vyrástli dve snežienky,
v snehu stoja po členky.
Poďme nazad do zeme,
vraví prvá zronene.
Vydržme len dníčkov pár,
za humnami je už jar.

Snežienka

Snežienočka drobnučká,
utiahnutá v kríčku,
prečože máš ručníček
na belavom líčku?

Juj, zima je veliká
a ja kvietok malý,
juj, bojím sa, že mi mráz
moje líčka spáli.

Na jar
Na jar sa zem zo sna budí,
snežienočke nôžku chladí.
Našľapuje poľahúčky
neprechladnú jej prstíčky.

Slnko
Slnko volá na snežienku,
podívaj sa, jak je vonku!
Slnko volá do okien,
deti, haló, už je deň!

Snežienky
Vyrástli dve snežienky,
v snehu stoja po členky.
Poďme nazad do zeme,
vraví prvá zronene.
Vydržme len dníčkov pár,
za humnami je už jar.

Snežienka
Snežienka vykukla, holý je krík,
sneh ešte okolo a nikde nik.
Striasla sa: “Zima je, spáli ma mráz,
priskoro vstala som, ešte je čas.”