Zajac uteká poľom a piští z plného hrdla:
– Zle je!
Na medzi pásol sa druhý zajac. Naľakal sa, vzal nohy na plecia a hybaj za tým prvým. Bežali dvaja a kričali:
– Utekajte, zle je! – Utekajúcich videl tretí zajac. Tento ani nepočul, čo pištia a predsa sa naľakal. Naplašil i celú svoju rodinu. Bežal už celý kŕdlik zajacov a poľom sa ozývalo:
– Utekajte, zle je!
Na brehu potoka pásol sa kôň.
– Čo sa stalo? – spytuje sa naľakaných zajacov.
– Utekaj, zle je! – pištia zajace a skáču do potoka. Kôň sa striasol na celom tele, skočil za ostatnými.
Na druhom brehu pásol sa somár. On ani nečakal, kým prebrodia potok. Vidiac utekajúcich, utekal tiež, čo mu para stačila. Už bol hodný kŕdeľ zajacov, koní, somárov a iných splašených zvierat, keď za súmraku zadychčané a upotené zastali v hlbokom lese. Trošku si vydýchli. Potom kôň sa spýtal prvého zajaca na nebezpečenstvo, ktoré nahnalo toľko strachu jemu a ostatným váženým pánom a prinútilo ich utekať.
Zajac stal si na peň a hovoril:
– Pokojne obhrýzal som gazdovu kapustu od dávnejšieho času. Dnes idem do kapusty na obed, zahryznem do hlávky na kraji a potom, žujúc, zodvihnem oči. A čo vidím? V kapuste stojí obor. Miesto klobúka má na hlave hrniec, v rukách papierové šable, a keď pofúkol vietor, šable sa pohli a obor zazrel na mňa. Áno, páni, ak nevezmem nohy na plecia, bol by ma zaiste zožral alebo rozsekal. Môžete mi ďakovať, lebo by sa bol daj aj do vás.
Miesto vďaky zahanbený kôň kopol zajaca, až mu zub vybil. Potom všetci, nadávajúc bojkovi, vrátili sa späť.
Starý somár kráčal posledný za ctenou spoločnosťou a hútal:
– Zajacovi sa nedivím, že sa naľakal strašidla v kapuste a utekal. Čudujem sa tým ostatným múdrym pánom, ktorí ani strašidla nevideli a predsa utekali. Či sú i medzi ľuďmi takí bojkovia a takí hlúpi, čo utekajú pred strašidlom, ktorého ani nevidia? – Vtedy nemal kto odpovedať somárovi.