Na drevenej poličke
žilo vajko maličké.
Keď už malo týždne štyri,
pustilo sa vo svet šíry.
Hopká, cupká pomaličky,
zo stoličky na schodíčky
dostalo sa po troške,
po hlávke i po nôžke.
Kde sa vzala, tam sa vzala,
mamka – kvočka pred ním stála.
Nechoď , vajko, nechoď het,
nebezpečný, zlý je svet !
Nebojím sa, vajko žmúri,
rozumu mám za tri kury.
Videlo som na polici
mnoho vecí pri rajnici !
Ani zbohom nerieklo,
vajko z dvora utieklo …
Ako pýchou omráčené,
po bielej sa hradskej ženie.
Zrazu pieseň veselá
na ústach mu zamrela,
prach sa dvíha v nebesá
a zem pod ním chveje sa !
Tu – túú ! auto trúbi v poli,
zvýsklo vajko v ostrom bôli.
Zbohom, zbohom rodina,
praskla biela škrupina !
Na drevenej poličke
žilo vajko maličké,
do sveta sa, do sveta sa skotúlilo,
nikdy viac sa nevrátilo.
Mária Rázusová – Martáková
