Pretiahol sa zajko v kríku
celý veľmi ospalý,
vtáčiky na konáriku
sa mu z chuti vysmiali.
– Majstre, nesmieš polihovať, –
vrabec sa mu privraví,
– veď ti treba namaľovať
veľkonočné pozdravy.
– Nemajte strach, čvirikáči,-
zajko im hneď odvetí,
– kým si slnko ľahnúť stačí,
pozdrav svetom poletí.
Kým vtáčiky činčárali,
zajko všetko nasnoval,
tak, čo ani nezbadali,
všetky ich odmaľoval.
Divili sa čvirikáči,
keď im vajko ukázal,
každému sa veľmi páči,
každý si ho do rúk vzal.
– Veď ten huncút nás odkreslil, –
vraví slávik vrabcovi,
– ja som práve teba šteklil,
ty si radil majstrovi.
I bahniatka tu na vŕbe,
čo sme na nej sedeli,
i fialôčky svorne v hŕbe,
čo pod kríkom čumeli.
Štebot vráčkov vietor schytil
a rečí mal moc a moc,
každý sa veselo cítil,
keď prial milú Veľkú noc.
Autor: Tomo Machan – vydané v r. 1946 v detskom časopise Slniečko
