Tidli-tidli
Tidli-tidli na husličky,
tata kúpi nohavičky.
Bum-bum na bubon,
kto neverí, ide von.
Eden, beden,
štipka, hrebeň,
na Budíne vojna,
všetky kravy jalové,
iba jedna dojná.
Raz, dva, tri,
von si ty!
Haky, baky, štyri straky
letia hore nad oblaky.
Dve zas na konári sedia,
vozvýš vyletieť nevedia.
Bim, bam, bom,
ty choď z kola von!
Fialečka-fiala
na medzi sa prijala.
Ty sa nesmieš z miesta hnúť,
a ty ju bež odtrhnúť!
Ide vláčik, motoráčik,
Koľko vozňov má?
Dva a dvadsaťdva.
Dva sú plné čokolády,
v ostatných sú starí, mladí,
spolu tristo päť,
a ty bež k ním hneď!
Jeden, dva, tri,
kto k nám patrí,
Jeden je tu medzi nami,
čo sa schoval do tej slamy,
nech je to tá lebo on,
vyhoďme ho z kola von!
Sedí chalan na rebríku,
privráva sa mesiačiku.
Poď, mesiačik rožkatý,
vyčítam ti sto zlatých.
Dám ti šaty, dám ti boty,
vystrojím ťa do roboty.
Za širák dám kvet
a pošlem ťa het!
Stojí tetka na rohu,
nesie kury v batohu
a v košíku hus velikú,
Predáva kus po zlatníku.
A ty koľko dáš?
Jeden, dva, tri, štyri, päť,
Kamarát môj, hybaj het!
Jeden kováč koňa kuje,
chlapec pritom pošibuje.
hijo, hijo, do poľa,
ulapíme sokola.
My sokola nelapíme,
lebo vzduchom neletíme,
a ten sokol vzduchom letí,
pozrite sa všetky deti.
Jedno, dve, tri,
už si von i ty!
Šesťkrát šesť je tridsaťšesť,
ktože bude pikať dnes?
Ten, čo nie je ukrytý –
a to budeš veru ty!
Ty, ty, ty, ty aj ty, ty,
čušíš ako zabitý!
A kto stratil svoju reč,
nech sa ti ide vo svet preč!
Sedí bača pod bukom,
ráta ovce klobúkom.
Kde tu jedna, kde tu dve
a tá tretia bude mne.
Tá ovca je ďaleko
a hora je vysoko.
Keď ty zaraz sebou hneš,
tú ovcu mi dovedieš!
Vezmem vetvu čarovaciu,
vyčarujem loptu hraciu.
Ak jej hráč dosť sily má –
poď sa i ty hrať!
Kuje kováč klince
v hlbokej dolince.
Čo nakuje, to prepije,
príde domov, ženu bije.
Žena úbohá troje detí má:
jedno chodí do školy,
druhé šije bačkory
a to tretie na kamenci
drží husle na remenci
a pekne si hrá,
ako ono zná,
tralalalala, poď k nám do kola!
Nula, jeden, dva,
v komore dielňa,
čo tam budem robiti?
zlato, striebro topiti.
Kde ho budem dávati?
Cisárovej dievce
na jej zlaté vence.
Veniec leží pod prahom,
natretý je tvarohom.
Tvaroh pekne zjeme,
veniec zahodíme
a ty, taký veľký pán,
dones nám ten veniec sám!
Had lezie po diere,
má na sebe perie,
babka sa ho zľakla,
na kolená kľakla.
Babo, mňa sa neľakaj,
na kolená nekľakaj.
kúpim ti ja jeden domček
a v domčeku malý stolček.
Domček, stolček s čiernou paňou,
Čo sa kŕmi so smotanou.
Tá ju je- nepije,
bež sa pozrieť, či žije!
