Padaj, sniežik
Padaj, sniežik, padaj,
nech ťa máme veľa,
nech sa pretekáme
s vetrom ani strela.
Padaj, sniežik, padaj,
na lúky a stráne,
pretože my s tebou
veľké plány máme.
Snehuliačik
František Rojček
Snehuliačik šepol mame:
“Som rád, že sa radi máme!”
Sme stvorení pre nehu,
hoci sme len zo snehu.
Bielizeň
František Rojček
Pani Zima bieli zem,
spúšťa na ňu bielizeň.
Bielizeň je náročky
postrihaná na vločky.
Na zemi sa vločky spoja –
do prikrývky, do závoja.
Svätý Mikuláš
Štefan Moravčík
Mikuláš sa raduje –
fujavica zaduje,
odnesie ho kúsok ďalej,
prinesie on našej malej
mandarínky, čokoládu,
čačky-mačky na parádu,
všelijaké nové hračky.
Sníva o nich postojačky.
– Zaduj víchor! Vločky splaš!
Nech už je tu Mikuláš!
Ľavá nôžka, pravá nôžka,
nakuknem mu do batôžka
a pomôžem vybaliť.
Zaplníme celý byt!
Priateľský chodníček
Štefan Moravčík
Sneh padá bez rečí.
Nemňauká. Nemečí.
Nepiští. Nevýska
ako zlé vetriská.
Čo káže december?
– Lopatu, chlapče, ber
a urob si na bielom
chodník k dobrým priateľom!
Sneží, sneží
Štefan Moravčík
Sneží, sneží, sneh sa sype,
nezatváraj, mráz nás štípe!
Milana, Dušana
spoznáš podľa pišťania.
Keď som išiel od Magdule,
stúpal som jej na snehule,
búchali, čľapkali,
sivé očká plakali.
Sivé očká, čo plačete,
na lyžiach ma predbehnete!
Vykríkne víťazne,
kto zo snehu vyviazne.
Fúka vetrík
Ladislav Kvasnička
Fúka vetrík, pofukuje,
fúka, mechy naťahuje.
Fúka vetrík, fú, fú, fú,
teplo je len v kožuchu.
Fúka, fúka cez strnisko.
zima je už celkom blízko.
Fúka vetrík, fučí, fičí,
poskakuje po ihličí.
Má náladu bujarú,
cifruje na fujaru.
Fúka, fúka, pofukuje,
zafičí – a zima tu je.
Ufňukaný cencúľ
Ľubica Kepštová
Cencúľ zas presmoklil celú noc:
včera mu narástol dlhý nos.
Na zlosť je takáto robota,
keď tečie cencúľom z chobota.
Hviezdonos
Ľubica Kepštová
Kto to výska nad strechami?
Vari ide o únos?
To pehavú lietavicu
chce dobehnúť Hviezdonos.
Keď ju chytí, bude snežiť,
uštipne ju na líce.
A v tej chvíli začnú spievať
všetky deti z ulice.
