Od Jakuba Jahodu mám ďalšiu zbierku básničiek pre deti, tentoraz s tématikou blížiacej sa zimy. Nech sa vám krásne čítajú.
Vločka
Padla z neba biela vločka,
namočila Hanke očka,
prečo Hanka, prečo plačeš,
zdá sa, že ty plakať nechceš.
Nechcem, je to slza sladká,
tá neštípe, ale hladká,
roztopená vločka snehu,
dala môjmu očku nehu.
Snehuliak
Na dvore sa hrajú deti,
je ich veľa, ako smetí,
stavajú tam snehuliaka,
snehobieleho panáka.
Na hlavu mu hrniec dali,
aký nosia bieli „králi“,
tam kde má nos, tam je mrkva,
vysušená, taká scvrklá.
Oči to sú dva uhlíky,
uhlie tvorí aj gombíky,
v ruke drží veľkú metlu,
odoláva zime, vetru.
Padla hviezdička
Padla biela hviezdička,
z pochmúrneho nebíčka,
hviezdičiek je veľmi veľa,
krajina je celá biela.
Prikryli už polia, lúky,
celý kraj je ako z múky,
je tam dobrá sanica,
z kopca letí Zlatica.
Usmieva sa slniečko,
poteší nám srdiečko,
teraz ale treba mráz,
by nebolo blato zas.
Snehobiela krajina
Snehobiela krajina,
roztrhla sa perina,
roztrhla sa meluzíne,
tá nám plače na komíne.
Vyšla z domu Anička,
sčervenali jej líčka,
sčervenali, bo je zima,
Anka si to však nevšíma.
Na kopci
Na kopci je veľa deti,
prvý, druhý a aj tretí …
Spúšťajú sa z kopčeka
bieli sú jak od mlieka.
Je tu veľká sanica,
majú červené líca.
Je im všetkým veselo,
keď tu zrazu zaznelo:
„Postavte si snehuliaka,“
nad hlavou im škrieka straka,
preletela ponad rolu,
dnes má ale veľkú smolu.
Deti chcú sa sánkovať,
nie snehuliaka stavať.
Hladný zajačik
Lesom beží zajačik,
má od snehu „ňufáčik“.
Od hladu je celkom slabý,
a bolia ho už aj laby.
Vbehol Hanke do záhrady,
našiel v nej dva kaleráby,
ostali tam od jesene,
možno mu to hlad zaženie.
Straka
Sedí straka na plote,
rozmýšľa o robote,
musím predsa niečo robiť,
lebo budem musieť prosiť,
vyjdem tak na žobrotu,
keď nenájdem robotu.
„Škreky – škreky, keď je zima,
nikto vtákov si nevšíma“.
Ale straka čo tak škriekaš,
veď sa neboj, zimu prečkáš,
pozri, deti z našej školy,
dnes na školskom dvore boli.
Postavili vtáčie búdky,
nasypali tam lahôdky,
aj pre teba niečo dali,
pri tom všetci sa ti smiali.
Hovorili, že tá straka,
stále iba hlasno kráka,
s ničím nie je spokojná,
frfle a je lenivá.
Ochrancovia prírody
Padá, padá hviezdička,
dolu na zem z nebíčka,
je studená, bo je z ľadu,
v lese zima, doba hladu.
Trbliece sa v lúčoch slnka,
po chodníčku ide srnka,
ku kŕmidlu hľadá cestu,
je to smerom k nášmu mestu.
V kŕmidle je veľa sena,
ovos, jačmeň aj semená,
dobrí ľudia to tam dali,
by zvieratká hlad nemali.
