Bolo raz chlapca-sirota, a to šlo do služby. Vzal ho gazda za koniara a dal mu pást koňa. Keď chlapec viedol koňa na pašu, prikázal mu gazda, aby dával dobrý pozor na koňa, žeby mu ho vlk nezožral. Sotva prišiel chlapec na lúku, dal si koňa do pútka, uviazal si ho k nohe, potom zakričal do lesa:
– Vĺčko, vĺčko, prosím ťa, nezjedz mi môjho koníčka!
Potom si ľahol na brucho a zaspal.
V noci prišiel vlk a koníčka mu zjedol. Keď sa chlapec zobudil a zazrel prázdne pútko, dal sa do plaču a bedákajúc išiel domov.
– Kde ti je kôň? – spýtal sa ho gazda.
– Joj, beda mi, prišiel vlk a zjedol mi ho, – nariekal chlapec.
– No dobre, keď zjedol vlk koníčka, nech zje i teba, odvrkol skúpy gazda.
Večer zaviedol chlapca na lúku, priviazal ho na štyri koly a vrátil sa domov. Chlapec sa žalostne rozplakal.
O polnoci, priam keď spieval kohút, šli popri tejto lúke zbojníci. Chlapec začul ľudské hlasy a dal sa volať:
– Ratujte ma, ratujte!
Zbojníci počuli jeho krik, šli k nemu a odviazali ho z kolov.
– No, čože s ním urobíme? – spytovali sa potom jeden druhého.
– Nech nám opeká pečienky a prikladá na oheň, – vravel zbojnícky kapitán. Nuž vzali ho so sebou do hory.
Dlho bol chlapec u nich, mal sa dobre, a pretože ich poslúchal a verne im slúžil, mali ho radi.
Raz si zbojníci zmysleli, že prejdú do druhej hory. Chlapca nechceli vziať so sebou, lebo to bolo ďaleko a vedeli, že by nedošiel. Ale báli sa, aby nebežal za nimi. Nuž zadebnili ho do suda. Dali mu tam na veľa dní jedla aj pitia, nasypali mu i plné vrecká peňazí, do suda urobili veľkú dieru, aby sa tam nezadusil, potom sud i s chlapcom zdvihli na mocný strom a odišli. Chlapec mal jedla i pitia dosť, ale predsa mu bolo krušno, keď si pomyslel, že je zadebnený v sude a že tam azda aj zahynie, ak nikto nepôjde okolo, kto by ho vyslobodil. Ako sa tak chlapec v sude trápi, beží po lese vlk, zavonia pečienku a priplichtí sa k stromu. Vyskočí až hore k sudu, ňuchá okolo diery, a keď ta ňucháč nemohol vopchať, vopchal ta chvost.
»Aha,« pomyslel si chlapec, »veď ja viem, čo to je!« A chytro sa obidvoma rukami lapil chvosta. Ledvaže vlk zacítil, že ho čosi drží za chvost, zoskočil zo stromu, a keď sa ho chlapec nepustil, strhol aj sud. Sud sa rozbil, preľaknutý vlk ušiel a chlapec bol na slobode. Mal peňazí plné vrecká a jedla i pitia dosť. Zišiel z hory do druhej dediny, naučil sa gazdovať a bol z neho veru dobrý gazda.
Zdroj obrázka: pixabay.com
