Slimák
Chodí slimák po chodníku
na chrbte ma dom.
Nebojí sa dažďa búrky
ukryje sa v ňom.

Na úteku
Nes ma, slimák, nes,
naháňa ma pes.
Už ho čujem jedným uchom,
skryme sa mu pod lopúchom,
len ta chytro vlez!

Slimák II.
Lezie slimák po chodníku,
na chrbte má dom,
nebojí sa dažďa, búrky,
ukryje sa v ňom.

Číta slimák knihy, číta,
hneď si ďalšiu knihu pýta.
Už má tých kníh plný dom,
knižnicu si zriadi v ňom.

Lezie slimák po ceste,
bosý k svojej neveste.
Pýta sa ho pani osa:
„I nevesta chodí bosá?“

kluc.pngSlimák
Slimák, slimák vystrč rožky,
dám ti masla na parôžky.
Ak nevyjdeš von,
podpálim ti dom
a ty zhoríš v ňom.

Chrobák
Chrobák svoje deti učí,
behať v zime bez papučí.
“Odjakživa sme tak žili,
chrobák má byť otužilý”.

Svrček
Stojí svrček pred púpavou,
ostošesť jej cvrká.
Ona kýva bielou hlavou:
“To je krásna muzika.”

kluc.pngNa cestičke roháč
Na cestičke roháč, chrobáčisko rúči,
¦: ani by ste neverili, aký na svet súci.
Na cestičke macko, oriešky si chrumká,
¦: ani by ste neverili, ako pekne brumká.
Na cestičke zajko, uši má on sivé,
¦: ani by ste neverili, ako nimi kýve.
Na cestičke slimák, pomaly si lezie,
¦: ani by ste neverili, že svoj dom unesie.

Pavúk
Ide pavúk po stene,
kým sa Lenka zasmeje.
Ide pavúk po papuči,
kým sa Lenka nerozpučí.

Ide pavúk po stene,
nesie zlaté prstene,
a Lenka sa raduje,
že jej prsteň daruje.

Činky z pavučinky
Zo striebornej pavučinky
uplietol si pavúk činky.
Chcel mať svaly ako skaly,
aby sa ho muchy báli.

Každou nohou dvíhal činku
hravo, ale bez účinku.
Zabudol, že z pavučinky
činky sú len pre slečinky.

kluc.pngRafaela
Ja som vaša kamoška,
Rafaela – stonožka.
Raz-dva-tri a hop!
Rafaela má sto nôh.
Mám maličkú hlavičku
a na hlavičke mašličku.
Raz-dva-tri a hop!
Rafaela má sto nôh.

Stonožka
Hopsa-rasa, to je krása,
keď stonožka ponáhľa sa.
Medzi trávou, kvietkami,
so svojimi nôžkami.
Ľavá-pravá, ľavá-pravá,
jedna nôžka zaostáva.
Potkla sa o polienko,
rozbila si kolienko.
Ktorá je to och, och, och?
Ktorá je to z toľkých nôh?

Divadlo
Letnou sparou unavený
deň keď chcel ísť spať,
do divadla pani osa
hostí bola zvať:

„Ráčte milí, pod javorec
večer prísť všetci,
pobaví nás, rozosmeje
sršeň vo vreci.“

A keď luna vo tme noci
lúče zmáčala,
chrobač lesa do divadla
svorne kráčala.

Opona sa rozhrnula –
a div divúci,
lienky v tanci vykrúcali
herci-pavúci.

Svrčkovia im vyhrávali
rezko do skoku,
keď sa zrazu čmeliak zjavil
s čmeľou pri boku.

Potom komár na kobylke
sem-tam rajtoval
a vo vreci z pavučiny
sršeň žartoval.

Pri bralisku pod javorcom
bolo veselo,
že sa hosťom ani ráno
domov nechcelo.

Muška na smotane
Spadla muška do smotánky,
rozbila si kolienko.
Nariekala, bedákala,
že ju veľmi bolelo.

Neplač, muška, nejajkaj,
druhý raz si pozor daj!
A okolo smotanôčky
nikdy viac už nelietaj.

Lienka
Lienka malá ráno vstala
košieľku si v rose prala
vietor silno zafúkal
košieľku jej roztrhal.