Trojročná Miška nakupuje s mamou v potravinách. Na jednom z regálov uvidí svoj obľúbený keksík. “Maminka, kúpiš mi ho?” spýta sa placho. Matka váha, no napokon prikývne. “Ale budeš musieť počkať, kým prídeme domov. Zjesť ho môžeš až tam.” Miška zdanlivo súhlasí, no keď nasadnú do auta, začne vyjednávať. “Povedala som ti predsa, že ho dostaneš až doma,” odvetí matka britko. “Ale prečo nie už teraz?” nástojčivo žobroní dcérka. Modlikanie sa postupne premení v plač, krik, nárek a kopanie nohami. Je možné, že sa vám v obchode, pred cukrárňou, alebo kdekoľvek inde už niekedy naskytol podobný obraz, keď dieťa prekročilo hranice, pretože sa ešte nenaučilo ovládať svoje emócie.

Čo je sebaovládanie?

Sebaovládanie je schopnosť, ktorú predškoláci zvládajú len málokedy. Koniec koncov, je to jeden z ukazovateľov školskej zrelosti a len vďaka sebaovládaniu dokáže dieťa sedieť v lavici a dávať pozor počas vyučovacej hodiny. Schopnosť sebaovládania umožňuje deťom počkať, kým budú na rade, nepredbiehať sa a reagovať na stresujúce situácie pokojným, produktívnym spôsobom. Ak by Miška bola staršia a zvládala schopnosť sebaovládania, určite by nezačala v aute tak vystrájať.  Z niekoľkých výskumov vyplýva, že deti s nízkou schopnosťou sebakontroly sú náchylnejšie k agresívnemu správaniu, musia vynaložiť obrovské množstvo energie na vytváranie a udržanie zmysluplných vzťahov s rovesníkmi a často sú v rozpore s autoritami. Deti, ktoré majú túto danosť zvládnutú už v predškolskom veku, dosahujú v škole oveľa lepšie výsledky a v dospelosti nezvyknú neuvážene riskovať a nestávajú sa z nich fluktuanti.

Učitelia a rodičia môžu deťom pomôcť ľahšie a rýchlejšie si vybudovať sebaovládanie napríklad aj pomocou hier. Zahrňte ich do režimu dňa a vaše deti sa vám odmenia pokojnými, vyrovnanými reakciami. Vrámci možností, samozrejme :-)

Semafor. Jedno dieťa predstavuje osvetlenie, ostatné deti sú autá. Keď dieťa-semafor zakričí: “Zelené svetlo!”, deti smerujú k nemu. Keď zakričí: “Červené svetlo!”, všetky deti sa musia zastaviť. Ak sa dieťa nezastaví, musí sa vrátiť späť na štartovaciu čiaru. Po nejakom čase úlohy vymeňte: zelená znamená STOP, červená znamená CHOĎ.

Ticho a hluk. Vyberte aktivitu, napríklad “kráčaj” a deti ju musia vykonávať raz potichu, inokedy nahlas.

Tancuj tancuj. Pustite deťom hudbu. Kým hudba hrá, deti musia tancovať. Keď ju zastavíte, deti musia “zamrznúť”. Obdobnou hrou je aj hra Na sochy, alebo Stoličky.

Tlieskam, tlieskaš, tlieskame. Vytlieskajte melódiu a deti ju musia po vás zopakovať.

Prvý pohyb prehráva. Postavte, alebo posaďte dve deti oproti sebe. Odštartujte ich a od toho momentu sa nesmú pohnúť ani žmurknúť. Kto sa prvý pohne, prehráva.

Šimon hovorí. Jedno dieťa bude hrať Šimona. Keď Šimon  povie: “Šimon hovorí skoč!”, všetky deti musia skočiť. Ak však Šimon povie len: “Skoč!”, to dieťa, ktoré napriek tomu skočí, vypadáva.

Traste sa! Rozdajte deťom hudobné nástroje, ktorými môžu triasť, napr. tamburína, marakas, ryža vo vrecúšku a podobne. Pustite hudbu. Kým hudba hrá, deti hrajú. Keď hudbu zastavíte, musia ihneď prestať hrať na hudobné nástroje. Kto sa pomýli, vypadáva.

Zrkadielko, zrkadielko. Postavte/posaďte dve deti oproti sebe. Jedno bude ukazovať, druhé ho musí napodobňovať, akoby to bol jeho odraz v zrkadle. Keď sa pomýli, úlohy si vymenia.

Zdroj obrázku: Pixabay.com