Bola koza rohatá,
do pol boka odratá;
utekala horami
a kryla sa dierami.
Skryla sa milá koza i do líšcej diery.
Príde líška domov a chce vojst do diery. Tu zbadá cudzieho zvera v brlohu. Zver sa dvíha, dupoce nohami a volá:
Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ta rohami.
Zľakla sa líška, utekala, nariekala po horách. Stretne ju vĺčko.
“Čo plačeš, líštička-sestrička?”
“Ach, vĺček-braček, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!”
“Pod, vyženiem ho!”
Šli ku diere a vĺčko zavolal:
Kto si, zvere, v líščej diere?
A koza zadupoce:
Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ta rohami.
Zľakol sa aj vĺčko. Utekali a nariekali po horách už dvaja.
Stretne ich medveď:
“Čo plačeš, líštička-sestrička?”
“Ach, medvedík milý, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!”
“Pod, vyženiem ho!”
“Ach, ja som ho hnala – nevyhnala. Vĺčik ho hnal – nevyhnal. Ani ty ho, medveď, nevyženieš!”
“No, už len poď! Azda ho vyženiem.”
Išli všetci ku diere a medveď zavolal:
Kto si, zvere, v líščej diere?
A koza zadupoce:
Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ta rohami.
Zľakol sa aj medveď. Utekali a nariekali po horách už traja.
Stretne ich jež: 
“Čo plačeš, líštička-sestrička?”
“Ach, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!”
“Poď, vyženiem ho!”
“Ach, ty ježa, malé bieža! Veď už ja som hnala – nevyhnala, vĺčko hnal – nevyhnal, medveď hnal – nevyhnal, nuž kdeže by si ty vyhnalo?” povie líška. A vlk dodal:
“Už sme tam boli my králi, páni, a nič sme nevykonali!”
A jež len:
“Hoc ste králi, páni, a ja ježa, malé bieža, predbehnem vás!”
A bežalo, bežalo, lebo sa skrčilo do gule a tak sa kotúľalo horou. A tí za ním. Príde jež ku diere a zavolá:
Kto si, zvere, v líščej diere?
A koza zadupoce:
Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ta rohami.
Jež zavolá:
A ja som jež, prekolem ťa tiež!
I zagúľa sa do diery. Začne sa hádzať, metať a pichať kozu do odratého boka. Koza zbliakla od bolesti a vyskočila z diery. Dobehli i tamtí, ale kde už koza bola! Dostala takú príučku, že sa jej hora navždy odnechcela.
Od tých čias býva líštička spokojne vo svojej diere. Vlk a medveď odišli sliediť po hore. Jež mal neďaleko dieru. Tam sa uložil na mäkké lístie a hrýzol plánočky, čo si bol podjeseň nazbieral.
