František Hrubín
A kto čakal – hneď sa dočká.
Rozpovedz nám rozprávočka,
čo to bolo s kuriatkom!
Zablúdilo, chúďatko,
za stodolu, medzi polia.
Čivká, čivká, nôžky bolia.
Zablúdilo v obilí.
Z veže večer zvonili.
Čivká, krídla zložilo si
a ten drobný ovsík prosí:
„Kde je moja mamička?“
„Nech ti povie pšenička!“
Beží kurča medzi polia,
čivká, čivká, nôžky bolia.
„Pene prosím, pšenička,
kde je moja mamička?“
Pšenica len: asi… asi,
šuští, šumí, spomína si,
hlava k zemi zvážená…
„Skús sa spýtať jačmeňa!“
Jačmeň syčí: „Popros žito,
popros žito, povie ti to!“
Kurča hľadá žitné pole,
ale to je dávno holé.
A cez suché strniská
vietor ticho zapíska:
„Veď si doma, pri stodole!“
To je dvor a to je pole
a na dvore mačka pradie,
tvoja mamka krídlatá
zobe zrnká na záhrade
a s ňou malé kurčatá.“
„Ďakujem ti, už tam letím!“
„Pozdrav v sýpke moje deti!“
„Koho, milé políčko?“
„Zrno i to zrníčko!“
Nech sa ku mne zjari hlási,
vychováme nové klasy!“
A tak mamu zakrátko
našlo si to kuriatko.
