Lapače snov (angl. dreamcatcher) sa zaraďujú do kultúrnych objektov severoamerických Indiánov. V podstate existujú štyri legendy o ich pôvode, tri z nich sa priraďujú kmeňom Aztékov, Anishinabe a Lakota, štvrtá legenda sa nedá priradiť ku žiadnému z existujúcich kmeňov. Okrem toho existuje veľké množstvo ich rôznych verzií a žiadna nie je stopercentne potvrdená.
Klasický lapač snov pozostáva z ohybného prútu, obmotaného kožou, šľachami či vysušenými črevami zvierat. Na zvyšnú dekoráciu sa používali pierka, koža, vlasy z konskej hrivy, perly a iné materiály. Podľa legendy sa mu zo začiatku hovorilo aj “pavúčia sieť”.
Indiáni ho vešali nad miesto svojho odpočinku – posteľ alebo na tipi ( stan severoamerických Indiánov) na zlepšenie spánku: zlé sny zostanú zachytené v sieti a sú neskôr ranným slnkom neutralizované, dobré sny sa dostanú cez lapač ďalej (u lakotských Indiánov je to naopak).
Na prípravu si najprv v prírode nájdite vhodný ohybný prútik, z ktorého vytvoríte kruh a tento obmotáte hrubším špagátom.
Nasleduje vnútorné vypletanie, na ktoré môžete použiť rôznofarebné bavlnky. Pri ňom akoby ste robili slučky po obvode kruku, v druhom rade robíte slučky do slučiek z prvého radu, až kým sa postupne neprepracujete do stredu kruhu. Tam môžete vypletanie ukončiť vpletením korálky.
Na spodok kruhu si nadviažte ozdoby podľa vlastného vkusu – z koráliek, pierok. My sme zvolili tú najjednoduchšiu formu, ale na internete nájdete isto i bohato zdobené lapače snov.
A toto je výsledok práce s dvomi 5-ročnými deťmi.
Informácie spracované podľa Wikipédie
