Smútok motýlika
Šatôčky mám roztrhané,
vietor sfúkol všetok peľ,
keď som mamke k sviatku lásky
kytku kvetín zbierať chcel.
Prišiel dáždik vrtošivý,
cválal svetom na koni,
že vraj ide poumývať
les, kríky, záhony.
Pozmýval mi všetku krásu,
čo mám robiť biedny tvor?
Pozberám sa k pánu dažďu
na kráľovský jeho dvor.
Prednesiem tam sťažnosť veľkú,
by druhý raz pozor dal,
motýľček keď k sviatku letí,
aby vtedy nepršal.
Pod pazúškou belie sa mu
dlhočizný dlhý list,
ale slnko, lapaj veľký,
rozhodlo sa na zem prísť.
Usmialo sa na motýľka
a vrátilo farieb jas,
z kveta na kvet poletuje
šťastný motýľ ďalej zas.
Zabudol na sťažnosť veľkú,
v kroví kdesi stratil list,
uznal, že po slnku dáždik,
po ňom slnko musí prísť.
V daždi
Cupkajú mi kvapky dažďa na dáždniku,
Ja nôžkami cupkám zasa po chodníku.
Cupky-cupky, kvapky hore, nôžky dolu,
Veselo si cupitáme domov spolu.
Žatva
Už je leto, žatva je,
už na pole ideme.
Až to žitko zožneme,
do snopov ho zviažeme.
Už sme žitko zožali,
už sa z poľa zváža,
už sa žlté žemličky
na dožinky smažia.
Búrka
Na zem padla kvapka
ťažká ako labka.
Už sa kvapky mocú,
na zem skočil kocúr.
Jeden kocúr, dva kocúry,
pozrime im na pazúry –
blesky bijú, búrka zúri.
Dážď – K. Bendová
Cupi-lupi do chalupy,
cupi-lupi domov bež!
Ja som zmokol, ty si zmokla,
kto nebeží, zmokne tiež.
Letná
Keď slniečko jasne svieti,
tu je samá radosť, jas,
na stromoch sa hrajú vtáci,
chrobáčkovia v tráve zas.
Okolo nás mušky bzučia,
zlietnu sa do chumáča,
a každé sa na slniečku
ako v tanci roztáča.
Slnce svieti, milé deti,
poďme do trávy,
uvijeme, upletieme
venček z púpavy.
Búrka
Mária-Rázusová-Martáková
Vietor hvízda, hučí hora, háj,
kto sa bojíš, na útek sa daj.
Popod nebo letí čierny vták,
nesie dážď a menuje sa mrak.
Pásol Miško ovce pod Chlmom,
vtom sa blysne, zarachotí hrom:
Domov, Miško! Búrka. Nevidíš?
Pokým došiel, zmokol ani myš.
