Mikuláš
Deti, ja som Mikuláš,
modlite sa Otčenáš.
Mrcha deťom nesiem korbáče,
dobrým orechy a koláče.
Svätý Mikuláš
V jednej malej chatrči
býval otec troch dcér.
Chodili k nim pytači,
no každý len veno chcel.
Smutný otec oknom hľadí,
ťažko vzdychá, mnoho žiali,
„Kdeže ja len neborák
môžem toľko vena vziať?“
Popod oblok šiel tichúčko,
svätý biskup Mikuláš
potajomky zlatky vložil
na oblôčik zavesil.
Ráno panna smutne vstáva,
oblôčikom von hľadí…
zrazu s radosťou vykríkne:
„Ďakujem, nech ti to Boh odplatí!“
Čujte deti novinu
Čujte deti novinu
v túto vzácnu hodinu
z neba posol zvesť prináša
od svätého Mikuláša,
že za chvíľu medzi nás
príde svätý Mikuláš.
Nech sa každý raduje,
svedomie si spytuje,
či v škole vždy pozor dával,
či rodičov vždy poslúchal,
či v kostole zo srdiečka
odznela mu modlitbička.
Bo kto nemá zásluhy
darmo čaká obsluhy!
Mikuláško z nebies domu
nezníži sa k hocikomu.
Len kde vidí zbožnosť, prácu,
tam oddáva hojnú plácu.
Na Mikuláša
Už je zima, už je čas –
Mikuláši majú zraz.
Jeden pôjde rovno k nám,
na toho sa pamätám.
Na topánky pozriem sa:
“Ahoj tatko, vyzuj sa!”
Mikuláš
Sneží, sneží, zas
prišiel Mikuláš,
kožuch má i baranicu,
volá deti na sanicu.
Letí, letí sneh,
má ho plný mech.
Či sme veľkí, či sme malí,
lyže sme si namazali.
Syp sa sniežik syp,
prikry každý krík.
Mikuláš a zima
Padá, padá biely sniežik
na lesy a stráne,
už Mikuláš s pani Zimou
chystajú si sane.
Rozbehnú sa dolu brehom,
celým šírym svetom
a darčeky roznášajú
všetkým dobrým deťom.
Mikuláš
Hľa, hľa – krajina si ľahla,
ako do smotánky.
Už to zvádza Mikuláša
chystať biele sánky.
Lenže sotva trčia veže,
toľko snehu všade.
Ľahko nie je chodiť cez záveje.
Či k nám cestu nájde?
