“Každá žena má chvíle, keď je úplne nahá, hoc by sa obliekla do desatoro hodvábov a do storako nemožných strihov. Vtedy je nie ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou…Takéto chvíle prichodia, miznú a zas prídu a znova sa stratia, azda ich má jedna viac, druhá menej, ale má ich každá. Poprichodia nevolane a nie je pravda, že sa dajú zahnať, sfalšovať alebo zmôcť. Eva nie je vždy Evou, ale keď sa stáva ňou, vtedy nemôže zato. A prečo by to bol hriech? Čudní sme my ľudia, i slabosti sme pomenovali hriechom.” J.C. Hronský

Aká je odhalená ženská duša? Nahá v svojej podstate. Zraniteľná. Obnažená. Krehká ako váza, sto ráz rozbitá a opäť starostlivo pozliepaná, väčší úlomok vedľa menšieho. Pevná, ako skala, hoc krehká, ako to najjemnejšie sklo. Trepotajúca sa vo vetre života, ako priesvitné krídla motýľa.

Každá z nás to pozná. Sme matky, manželky, podnikateľky, alebo zamestnankyne, manažérky, gazdinky, priateľky, dcéry, parťáčky. Naše okolie má od nás určité očakávania a my sa s láskou rozdávame. Neraz unavené, naháňajúce sa do úmoru, inokedy oddýchnuté, ticho pochlipkávajúce kávu zo svojej obľúbenej šálky, obracajúce v našej obľúbenej knihe stranu za stranou. V noci ticho oddychujúce vedľa muža nášho života, či opierajúce sa svojimi kaderami o hebké kučierky malých ľudí našej budúcnosti.

Sme silné ženy, ktoré musia veľa zvládnuť, veľa ustáť, no napriek tomu sa každá z nás má potrebu ponoriť sa do svojej krehkej ženskej duše. Rady chodíme na tajné miesto, kde môžme byť len samé sebou. Ukrývame sa do svojej komôrky so svojimi tajnými snami, plánmi, myšlienkami ponárajúc sa do svojho stredu. Pevné aj slabé, priezračné aj tajomné, oddané aj samotárske, priamočiare aj mĺkve.

Je úplne v poriadku hľadať a nachádzať samú seba, chcieť byť občas len sama so sebou a so svojimi myšlienkami, pretože je to stav, z ktorého čerpáme. Tam je zdroj našej energie, žriedlo nášho života. A viete čo? Je úplne v poriadku byť chvíľu ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou, ako povedal Jozef Cíger Hronský. A tak buďme každá svojou Evou, dovoľme myšlienkam prúdiť a za nič sa neskrývajme. Ani za predsudky, ani za očakávania, ani za predpojatosť, ani za útoky. Majme otvorené dlane. Nie vždy bude naša cesta ľahká, ale s otvoreným srdcom bude úprimná. Robme veci zo srdca, alebo ich nerobme vôbec. Len tak bude mať náš život zmysel.

Zdroj obrázku: Pixabay.com