Keď kričíte na deti, neznamená to, že u nich automaticky vzbudzujete autoritu. Práve naopak. Deti okamžite spoznajú, že ste stratili kontrolu nad situáciou a povedzme si úprimne, robí to z vás slabocha. V rodinách, kde sa veľa kričí, vyrastajú deti s nízkym sebavedomým a vysokou pravdepodobnosťou získania depresie. Napríklad v severských krajinách je kričanie na deti vyslovene zakázané. Možno vás táto informácia prekvapí, no ak kričíte na dieťa, nevypovedá to nič o ňom samotnom, ale vypovedá všetko o vás.
Štúdia z roku 2014 ukázala, že krik má na deti podobný dôsledok ako fyzický trest. Zvyšuje v nich úzkosť, stres, depresie, čo napokon vyústi do rôzneho typu porúch správania. Koľkokrát ste potom, čo ste na deti poriadne nakričali, svoje správanie trpko oľutovali? Zaiste nespočetne veľa ráz. Ani jeden rodič, ak nie je vyslovene cynický, nemá dobrý pocit z toho, keď v slabej chvíli nakričí na svoje deti.
Pozrime sa teraz bližšie na rodiča oháňajúceho sa krikom. Je zrejmé, že situácia sa mu vymkla z rúk. Pôsobí slabošsky, neautoritatívne, nevie, čo iné má v danej situácii robiť. To znamená, že ju nezvláda. Ako sa však dá prežiť deň plný iných povinností popri deťoch bez toho, aby sme na ne kričali? Čo máme namiesto toho urobiť? Teraz nemáme na mysli kričanie na dieťa, ktoré sa rúti na cestu rovno popod idúce auto. Hovoríme o kriku ako o spôsobe napomenutia. Kričíme každý deň pre to isté a potom ešte viac zvýšime hlas, pretože prvotné kričanie nefungovalo. “Prezleč sa!” “Urob si už konečne tie domáce úlohy!” “Poď večerať!” “Nebite sa!”
“Ak chceme v správaní dieťaťa niečo zmeniť, alebo v ňom vypestovať určitý návyk, krik je absolútne neúčinný,” tvrdí Dr. Alan E. Kazdin. Sú iné spôsoby výchovy, ktoré by si rodičia mali osvojiť, a medzi tie krik rozhodne nepatrí. Vo svete vládne mylná predstava o tom, že rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti bez poriadnej dávky “hulákania” ich vlastne ani nevychovávajú. Nekričať na deti však dokážu len skutočne disciplinovaní rodičia. Odporúčame vám tri nasledovné spôsoby napomínania dieťaťa:
- Najskôr dieťaťu povedzte, čo od neho budete chcieť, aby urobilo. Napríklad, veziete sa s dieťaťom aute a keď sa blížite domov, poviete mu: “Keď prídeme domov, prosím ťa, umy si ruky a prezleč sa do domáceho oblečenia.” Predstavte mu tiež sankciu v prípade, že úlohu nesplní.
- V druhom bode sa uistíte o tom, že dieťa naozaj vykonáva indikovanú činnosť. Pri vyššie uvedenom príklade sa ubezpečte, že dieťa si po príchode domov skutočne umylo ruky a prezlieklo sa.
- V prípade, že dieťa úlohu splnilo, nasleduje slovná pochvala. V prípade, že úlohu nesplnilo, nasleduje sankcia. U mladších detí napríklad zákaz Večerníčka, u starších detí krátenie vreckového, čo i len o dvadsať centov úkolovo.
Tento systém rodičovstva spočíva v plánovaní, nie v hasení dôsledkov, a to dokážu len rodičia so skutočnou dávkou sebakontroly. Jeho čaro spočíva v tom, že namiesto hasenia dôsledky svojho nerozumného konania, ktoré spočíva v tom, že nepredostrieme dieťaťu žiadne plán, máme presne štruktúrovanú schému jednotlivých krokov, ktorým rozumie aj malé dieťa.
Obrázky zdroj: Pexels.com
