Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky.
A Ty, Macko, ticho seď,
oblečiem Ťa hneď!
Teraz pekne po poriadku
uvaríme kašu sladkú.
Staň si sem na samý kraj,
na mliečko mi pozor daj.
Pred jedením člipki-člapki
umyjeme obe labky
a potom ich dosucha
uteráčik vyšúcha.
Tak strapánik chlpatý,
nekvapni si na šaty!
Už Ťa obed očakáva:
cukrík, koláč, biela káva.
Psíček Bodrík hľadí skraja:
Kdeže idú títo dvaja?
– Vezmite ma sebou tiež!
– Nie, nie! Ty pred búdou lež!
Aj hus vyšla spoza kríčka
pozrieť bližšie na Macíčka:
– Ten chlpáč aj rozpráva?
– Jaj, hus, nebuď zvedavá!
Malé kozľa od koryta
ani sa nič neopýta,
len na Macka pozerá:
Čože je to za zviera?
Už sme došli k potoku –
pridaj, Macík, do kroku:
labka tmavá – nôžka biela,
šups my rovno do kúpeľa!
Aj chytro, aj pomaly
brodili sme, plávali,
potom kopŕc na breh, znova
opáliť sa do kávova!
Juj nehoda veliká,
stiahla voda Macíka.
Všetky labky hore dvihol.
– Bodrík, Bodrík, chytaj mi ho!
Takto smutní stúpame
za Bodríkom ku mame.
Bunda sťa myš zmoknutá…
Zas pôjdeme do kúta!
