Jedno podstatné “ale” sa skrýva práve v slove biela. Dávno, v čase mlynských kôl a ručných sít, sa biela múka (preosiata a zbavená šupiek) považovala za niečo luxusné, za lahôdku patriacu iba pánom. Takmer mám pocit, že výrobky z bielej múky vnímame podobne aj dnes – o nadýchané a najlepšie pocukrované pečivo je väčší záujem než o celozrný rohlík. Málokto si ale uvedomuje, keď dieťaťu do kočíka podáva šišku, že práve biela múka môže spôsobovať niektoré poruchy trávenia a zápchu. Na povrchu čreva vytvorí akúsi lepkavú stopu, ktorá bráni správnej peristaltike a dostatočnému vstrebávaniu živín. Ešte teplé múčne výrobky navyše spôsobujú nadúvanie. V konečnom dôsledku môže mať priveľké množstvo bielej múky vplyv na postupné znižovanie imunity organizmu.
Biela múka je jednoducho plnidlo (z chemického hľadiska vlastne predovšetkým škrob) bez väčšej biologickej hodnoty, pretože vplyvom priemyselného spracovania prišla takmer o 100 % všetkých dôležitých vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Tieto nutričné hodnotné látky sa totiž nachádzajú prevažne v tenkej vrstve pod obilnou šupkou, ktorá práve vďaka dôkladnému strojovému oddeľovaniu obilných šupiek končí väčšinou v odpade. Ak chcete urobiť nemálo pre svoje zdravie a psychickú kondíciu, varte a pečte z tmavej celozrnej nutrične hodnotnej múky, nepreháňajte to s cestovinami a prednosť dávajte celozrnnému pečivu. Pod šupkou sa totiž skrýva množstvo vitamínov B, ktoré ovplyvňujú vaše hospodárenie s energiou a vašu dobrú náladu.
Zdroj: www.energy.sk