Nový rok je ideálny čas na nový začiatok. Čas uzatvoriť starý cyklus, otočiť list a začať písať úplne nový príbeh, odhodiť staré krivdy a vykročiť s čistým štítom, s odpustením. Komu potrebujete na sklonku roka odpustiť? Rodičom, deťom, manželovi, priateľom, niekomu z práce, či niekomu inému zo svojho okolia? Alebo nebodaj sebe? Prijmite s pokorou myšlienku na osobu, ktorá vás v tejto chvíli napadla. Práve jej musíte odpustiť. Preto, aby sa uľavilo vám, aby ste ukončili to staré a začali budovať niečo nové. Pretože odpustenie je výsadou silných. Ako to však urobiť tak, aby to ani jednu stranu príliš nebolelo?
- Urobte to (najmä) kvôli sebe. Majte v prvom rade na pamäti, že odpustenie je vo vašom vlastnom záujme. Ľudia sa často mylne domnievajú, že odpustiť znamená urobiť službu druhej strane sporu a väčšinou pritom myslia na osobu, ktorá si odpustenie podľa nich vôbec nezaslúži. To však nie je pravda. V skutočnosti osoba, na ktorú sa hneváte, či voči nej prechovávate nenávisť, vôbec o vašom hneve nevie, alebo naň už dávno zabudla. Zmárate sa len vy a hnev nahlodáva len a len vašu osobnosť. Možno ste sa už roky nevideli, no napriek tomu dovolíte, aby váš hnev voči tejto osobe infikoval vašu dušu. K odpusteniu treba pristupovať rovnako, ako k odpadkom: treba ich chytiť a vyhodiť preč. Nepotrebujete ich. Hnev predstavujúci odpad vám ubližuje a vy sa ho musíte zbaviť čím skôr. Pravdou je, že vaša myseľ sa často a rada vracia do minulosti k starým zraneniam a vedzte, že sa tak deje proti vašej vôli. Ak sa ju nenaučíte kontrolovať a ovládať, budete sa aj naďalej cítiť mizerne. Skúste žiť vedomý život a začnite s malým krôčikom. Spýtajte sa sama seba: budem sa cítiť lepšie, ak jej/mu odpustím? Ponorte sa do seba a rešpektujte odpoveď, ktorú tam nájdete.
- Nechajte to odísť. Odpusteniu nás nik neučí. Musí nás to naučiť len sám život. Odpustenie je výsadou silných, zrelých ľudí. Slabí odpúšťať nevedia. S pribúdajúcim vekom nám pribúdajú nielen roky, ale mala by nám do vienka pribudnúť aj múdrosť. Synonymom múdrosti môže byť práve veľkorysosť, dobroprajnosť, láskavosť a práve tieto vlastnosti dláždia cestu k odpusteniu. Odpustenie si nepredstavujte ako čin plný hysterických výlevov sprevádzajúcich potoky sĺz. Odpustiť môžete kdekoľvek, kedykoľvek a najmä v tichosti či už o tom druhá strana bude vedieť, alebo nie. Jednoducho zastavte prúdenie hnevu a prajte človeku, na ktorého ste sa doteraz hnevali, len to najlepšie.
- Zabudnite na spravodlivosť. Tá nie je vo vašich rukách. Ak aj máte pocit, že človek, ktorý vám ublížil, musí dostať za svoje správanie odplatu akú si zaslúži, vedzte, že to nie je vôbec vaša starosť. Mnohí ľudia sa snažia svoje odpustenie najskôr racionalizovať, no to nie je na mieste. Odpustenie je akt lásky, nie rozumu. Nepokúšajte sa tiež druhú stranu ospravedlňovať a navrávať si, že ona to tak určite nemyslela. Tak ďaleko nezájdete, len sa zbytočne opäť vrátite na začiatok, k hnevu. Možno cítite, akoby vo vás bojovali dve mocnosti: jedna, ktorá vám vraví, že tomu človeku to predsa len tak ľahko nemôže prejsť a druhá, ktorá vie o tom, že takýmto zmýšľaním si len ubližujete. Takto k procesu odpustenia nikdy nedôjdete. Ak sa zacyklíte, skúste sa na celú záležitosť pozrieť z múdreho nadhľadu: ten človek mal určite nejaký dôvod k svojmu konaniu. Žiaľ, ublížil vám, no vy tu nie ste na to, aby ste pátrali v duši iného človeka po jeho najhlbších motívoch, nech sú už akékoľvek a to ani nie je vašou úlohou. A preto sa často stáva, že sa na niekoho hneváme z nesprávneho dôvodu, ktorý sme si nevykomunikovali, alebo úplne bezdôvodne. V tejto chvíli nedokážete posúdiť vašu mieru zainteresovanosti na správaní druhej strany a preto jediné, čo môžete urobiť, je uvoľniť okovy a nechať celú záležitosť plynúť. Predstavte si ju ako loďku, na ktorú naložíte ťažký náklad, uvoľníte lano a pustíte ju po vode preč, ďaleko od vás až sa napokon zmení na malú bodku a celkom zmizne.
- Novoročné predsavzatie. Dajte si odpustenie ako jedno z novoročných predsavzatí. Ak si žiadne predsavzatia nedávate, dajte si to ako dôležitý cieľ do nového roka. Povedzte si v duchu: “Chcem sa zbaviť hnevu voči tejto osobe, aby ma nebrzdil a aby som sa mohla pohnúť vo svojom živote ďalej a neprestupovala na mieste.” To vôbec neznamená, že jej máte dať voľnú ruku v tom, aby vás opätovne zraňovala. Ak je pre vás v procese odpustenia nevyhnutné vzdialiť sa od nej, obmedzte, či úplne prerušte kontakty avšak nie bez toho, aby ste ju s vašim dôvodom prerušenia kontaktu oboznámili. Stačí ak poviete: “Prepáč, ale tvoje správanie (pomenujte konkrétne, čo vás bolí) ma zraňuje a nechcem sa mu už opätovne vystavovať. Preto som sa rozhodla naše stretnutia obmedziť/prerušiť.” Majte na pamäti, že ak si problém nevykomunikujete, váš vzťah k danej osobe sa zmení a vždy k horšiemu. Ona nebude vedieť, prečo sa jej vyhýbate a vaša zmena v správaní nebude mať žiadne zmysel ani účinok. Zrelý človek od problémov neuteká, ale dokáže sa im postaviť čelom.
- Buďte k sebe úprimná. Jedným z najťažších býva odpustiť sama sebe. Nikdy nebudete schopná odpustiť iným, ak sa nenaučíte odpúšťať sama sebe. Nazrite v chvíľke ticha do hĺbky svojej duše a pátrajte po tom, čo ste neodpustili sebe. Ak to objavíte, nezatlačte to do úzadia a netvárte sa, že táto myšlienka neexistuje. Pretože len ak porozumiete sebe, môžete porozumieť aj ostatným ľuďom vo svojom živote.
V mene celej redakcie webu Alinka.sk Vám želám šťastné vykročenie do nového roka 2018.