Jedného dňa sa tri malé prasiatka rozhodli, že nadišiel čas odísť z domu a nájsť si vlastné obydlie. Ako si povedali, tak aj urobili. Ešte v to ráno si pobalili veci, dali mamičke božtek na rozlúčku a vykročili.
Kráčali až do poludnia. Potom sa usadili na kraj cesty a zjedli polovičku z toho, čo im mama nabalila. Trošku si zdriemli a šli ďalej. Keď nastal čas večere, prvé prasiatko bolo už veľmi unavené a nechcelo ísť ďalej.
“Ale ved sme ešte nikam nedošli!” povedali jeho brat a sestra.
“Z čoho si tu len postavíš domček?”
Stáli práve neďaleko poľa s čerstvo pokoseným obilím. “Postavím si dom zo slamy,” rieklo prasiatko. Zavrelo oči a zaspalo.
Keď sa prasiatko zobudilo, slnko už zapadalo a začalo byt chladno. A čo je to tam za chlpatý temný tieň v tom lese? čudovalo sa.
Odrazu prasiatko ľutovalo, že nešlo ďalej s ostatnými. Ale predsa sa pustilo do práce, nazbieralo trochu slamy a postavilo si domček.
O polnoci niekto zaklopkal na dvere. “Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu,” riekol neznámy hlas. Prasiatku by sa krvi nedorezal, tak sa zľaklo. Teraz už vedelo, kto bol ten tieň – vlk!
“Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,” povedalo prasiatko svojím celkom dospelým hlasom.
“Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!” zavrčal nahnevaný Vlk. “To bude tvoj koniec.” A tak sa aj stalo.
Nasledujúce ráno sa druhé dve prasiatka vrátili na pole. A co tam našli? Kôpku slamy a všetky veci ich bračeka boli roztrhané a rozhádzané po poli. Tak sa naľakali, že utekali preč, čo im nohy stačili.
Napoludnie boli už obe prasiatka unavené a zastavili sa. Zistili, že stoja na veľmi peknom mieste. Ležala tam kopa dreva, ktorú tu nechal drevorubač. A čo si tak z neho postaviť nádherný drevený dom?
“Mne sa nestane to, čo môjmu bratovi,” rieklo druhé prasiatko. Ale v noci, keď hodiny na kostolnej veži odbili dvanástu, niekto zaklopkal na dvere.
“Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu,” sladko sa ozval neznámy hlas. “Som opustený a hladný. Nemáš niečo pod zub?”
Prasiatku takmer prestalo biť srdce. Teraz už dobre vedelo, čo sa stalo jeho bračekovi. “Vlk! Ty ma veru neoklameš! Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,” zvolalo.
“Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!” zavrčal zlostný vlk.
“To bude tvoj koniec.” A tak sa aj stalo.
Na ďalšie ráno našlo tretie prasiatko na kúsky polámaný drevený domček a všetok majetok jeho sestry bol vôkol rozfúkaný. Rozbehlo sa preč, ale odrazu mu niečo zišlo na um: Čo sme to len cestou včera so sestrou videli? Teheľňu! Vrátilo sa späť a nakúpilo toľko tehál, aby sa z nich dal postaviť dom.
V tú noc sa vlk zasa vydal na lov a zaklopkal na dvere domčeka. “Som priateľ tvojho brata a sestry,” zvolal. “Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu.”
“Vlk! Dovnútra ta nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,” skríklo tretie prasiatko.
“Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!” zavrčal nasrdený vlk. Zhlboka sa nadýchal a húkal a fúkal, čo mu sily stačili. O dom sa oprel taký víchor, že by vyvrátil celý les, ale múry stáli pevne, pretože boli z tehál. Vlk húkal a fúkal zas a znova, ale dom sa ani nepohol, len okná a dvere rinčali. Vlk sa rozzúril, vyskočil na strechu a začal sa súkať dolu komínom.
Ale tretie prasiatko myslelo i na toto. Rozložilo poriadny oheň a postavilo naň variť velikánsky hrniec s vodou. A vlk, namiesto toho, aby vyliezol kozubom, skončil v hrnci a uvaril sa. Brucho mu prasklo a z nebo vyskočili brat a sestra malého prasiatka! Vlk ich zhltol celých!
Tri prasiatka boli šťastné, že sú zasa spolu.
A v domčeku z tehál si dlho žili spokojne a v bezpečí, až kým nepomreli.
