Umenie odpúšťať

V našich vzťahoch sú chvíle, ktoré sa nedajú vrátiť späť. Môže to byť necitlivé slovo, alebo skutok, ktorý nás zarmútil a priniesol nám hlboké sklamanie. Vtedy prichádza na rad umenie odpustiť. Určite ste tú vetu počuli už vari tisíckrát: “Mal/a by si odpustiť a zabudnúť.” Čo však v prípade, že vy to tak necítite a odpustiť nechcete a neviete? Ak vás niekto zraní, máte naozaj chuť odpustiť tomu človeku? Odpustenie sa v takom prípade môže javiť priam neprirodzené, však? Prečítajte si 5 dôvodov, prečo by ste mali niekomu, kto vás zranil, napriek všetkému odpustiť:

Odpustenie neznamená, že s tým, čo sa vám stalo, súhlasíte a že osoba, ktorá vám ublížila, má naďalej nevyhnutne miesto vo vašom živote. Môže mať aj nemusí. O tom rozhodujete len vy. Odpustenie však znamená, že ste sa s bolesťou, ktorá vám bola spôsobená, vyrovnali, prijali ju a ste pripravení pohnúť sa v živote ďalej.
Odpustenie nie je akt, ktorý robíme kvôli inému človeku. Je to niečo, čo robíme pre seba. Ak neodpustíme, sami sa stávame zajatcami horkosti a utápame sa v sebaľútosti, čo vonkoncom nikam nevedie. Naopak, ešte viac nás to ponára do nenávisti a točíme sa v začarovanom kruhu zatrpknutia.
Predmetom odpustenia nemusí byť nevyhnutne odpustenie inému človeku. Niekedy môže ísť o odpustenie samému sebe. Utápanie sa v pocite viny vo vás zablokuje radosť z bežného života. Zhoďte zo seba vinu a vykročte ďalej o kameň ľahší.
Odpustenie je najvyššiou formou lásky. Ak odpustíte tomu, kto vás zranil, pocítite úľavu a neobyčajný pokoj.
Nepochopená minulosť a neodpustené zranenia môžu byť zdrojom skrytých problémov v živote, v rodine aj na pracovistku. Porozumieť psychologickému a duchovnému významu odpustenia je často kľúčom k uvoľneniu tvorivej sily.

“Slabí odpúšťať nevedia. Odpustenie je výsadou silných.” Mahatma Ghándí

Porozmýšľajte, či je odpustenie aktuálnou témou aj pre vás. Komu vo svojom okolí potrebujem odpustiť, alebo sa naučiť odpúšťať dokonca opakovane bez následného pocitu ublíženia, či krivdy?

v manželstve, alebo v rodine
v mojom súčasnom, či predchádzajúcom zamestnaní
medzi priateľmi
v inom spoločenstve, alebo vzťahu

Ako spoznáte, že ste neodpustili:

pretrváva vo vás pocit obete
znovu vám prichádzajú do života podobní ľudia, situácia sa vám v rôznych obmenách neustále opakuje
mnohé pocity ste potlačili a nevidíte, že ste neodpustili; vidia to na vás skôr ľudia z vášho okolia

Päť fáz skutočného odpustenia:

Bolesť – keď nám niekto úmyselne, či neúmyselne spôsobí akékoľvek zranenie, či odmietnutie, prichádza ľútosť, sklamanie a bolesť. Je to prirodzené, logické a ľudské.
Hnev – túžime po spravodlivosti, aby ten druhý za svoj čin zaplatil, alebo aspoň pochopil, ako nám ublížil a samozrejme, škodu napravil. Hneváme sa, pretože niekto prekročil naše hranice. V tejto chvíli je ťažké priať “páchateľovi” niečo skutočne dobré. Nie je však dobré zotrvávať v tejto fáze príliš dlho. Negatívne pocity by sa mohli obrátiť proti nám. Začína boj o odpustenie.
Nadhľad – v tejto fáze je na nás, či sa rozhodneme odpustiť. Len vedomé rozhodnutie nám pomôže vcítiť sa do druhého, vidieť jeho bolesť, zranenie, nedokonalosť, či beznádej. Náš zmysel pre spravodlivosť sa v tejto fáze prirodzene búri, najmä ak druhý neprejavil záujem o nápravu škody. Skutočné odpustenie je, napriek všetkému, od určitej fázy bezpodmienečné. Odpúšťame preto, aby sme oslobodili seba aj iných. Bez vedomého a aktívneho súcítenia s “páchateľom” odpustenie nefunguje. Je to zásadný krok k uzdraveniu.
Uzdravenie – Ak sa dokážeme súcitnými očami pozrieť na toho, kto nám spôsobil bolesť, podstupujeme doslova akúsi “operáciu našej duše.” Musíme odrezať krivdu, ktorá nám bola spôsobená, aby sme toho druhého oddelili od vlastnej bolesti a dali mu slobodu. V tej chvíli sa začne naše zranenie uzdravovať.
Stretnutie – táto etapa závisí nielen na nás, ale aj na človeku, ktorému odpúšťame. Môžeme pozvať toho, kto nám ublížil, späť do nášho života. Pokiaľ však on o to nestojí, nič nesilíme. Odpustili sme a tým sme bolesť v sebe uzdravili.

Ako spoznáme, že sme odpustili?

ak si spomenieme na osobu, ktorá nám ublížila a pocítime pravú, nefalšovanú silu priať jej v živote len to dobré;
situácia, ktorá nás pôvodne zranila, nás už nezväzuje;
úzkosť/bolesť je nahradená novou silou;
bolestná skúsenosť nás posunula, sme vďační nie za to, čo sa nám stalo, ale za to, kam sme sa vďaka tomu dostali;
nezabudnite, že máte vždy dve možnosti: buď sa budete utápať v sebaľútosti, alebo môžete chcieť od života viac: žiť ho naplno.