Myslíte si, že zmyslom života je byť šťastný? Časopisy, internet, blogy, sociálne siete, televízne relácie, všade sa píše o šťastných a úspešných ľuďoch a tak všetci túžime po ideálnom partnerovi, dokonalom dome, perfektnom zamestnaní, super priateľoch a ukážkovo poslušných deťoch. Namiesto toho, aby nám jedno po druhom postupne prinieslo v živote šťastie, zas a znova zakúšame pocit zlyhania, nedokonalosti, prázdnoty a neustále niečo hľadáme.
Novinárka a autorka knihy Sila významu: Hľadanie naplnenia vo svete posadnutom šťastím, Emily Esfahani Smith, počas svojho výskumu zistila, že honba za šťastím v skutočnosti robí ľudí nešťastných. Napriek tomu, že ľudia v dnešnej dobe vo vyspelých krajinách žijú pomerne vysoký životný štandard, deň čo deň pribúda stále viac samovrážd, depresií a pocitu osamelosti. Nemusíte sa liečiť na klinickú depresiu, no napriek tomu môžete vo svojom vnútri cítiť silný pocit osamelosti. Skutočne je život len honba za šťastím? To je naozaj všetko?
Emily zistila že to, čo v živote ľudia skutočne potrebujú, nie je cítiť pominuteľný pocit šťastia, ale dať svojmu životu zmysel. Aký je medzi tým rozdiel? Psychológovia opisujú šťastie ako pocit bezpečia a ľahkosti. To, že sa v danom momente cítime dobre. Dať životu zmysel je však niečo iné. Znamená to rozdávať sa pre niečo a pre niekoho nad rámec seba samého, čím zároveň rozvíjame to najlepšie v sebe samom. Výsledkom takéhoto životného štýlu je spokojný človek, ktorému sa lepšie darí v škole či v práci, je flexibilnejší a dokonca sa dožíva dlhšieho veku. Ako teda môžeme žiť tak, aby sme svojmu životu dali zmysel? Emily hľadala odpoveď na túto otázku päť rokov, počas ktorých robila rozhovory so stovkami ľudí, preštudovala množstvo materiálov z psychológie, neurovedy a filozofie, na základe čoho odporúča na ceste za zmysluplným životom dodržať štyri nasledujúce piliere. Môžeme ich dodržiavať všetky alebo len niektoré z nich.
- Spolupatričnosť. Presnejšie potreba patriť do skupiny ľudí, ktorí si vás vážia a vy si vážite ich. Pozor však na to, je rozdiel, ak si vás niekto váži pre to, do akej sociálnej vrstvy patríte, pre to, akým okruhom ľudí venujete priazeň a proti akým zbrojíte. To je tzv. lacná verzia spolupatričnosti. Mali by si vás vážiť bezpodmienečne pre to, kým v skutočnosti ste a aký ste. Presnejšie, pre vaše vlastnosti. Majte na pamäti, aby ste vy sami nevysielali signály “lacnej verzie spolupatričnosti” napr. tak, že si budete počas rozhovoru s vašim priateľom/kolegom každú chvíľu kontrolovať telefón, skákať mu do reči, opravovať ho, nabádať , rozdávať nevyžiadané rady a neustále ho presviedčať o svojom názore a o tom, aký by mal podľa vášho názoru byť. Tieto drobné gestá sú v skutočnosti znakmi násilnej komunikácie, znevažujú osobu s ktorou sa rozprávate a majú za následok, že sa cíti neviditeľná, nedocenená a nehodná vašej pozornosti. Ak však tejto osobe venujete plnú pozornosť, vaša vzájomné spoločenstvo spôsobí, že sa obaja budete cítiť dobre a budete sa navzájom dvíhať a nie zrážať na kolená.
- Význam. Nájsť v živote význam nie je to isté ako nájsť si prácu ktorá vás napĺňa. Je to skôr o tom, čo chcete, než o tom, čo zo seba vydávate. Kľúčom k významu je naložiť s vašim talentom a darmi tak, aby ste nimi slúžili ostatným. Je to akási sila, ktorá vás ženie vpred. Môžete ju nájsť v práci, no oveľa ľahšie ju nájdete v pomoci druhým či v dobrovoľníctve.
- Spiritualita. Je to pocit, ktorý pocítite keď zahodíte starosti bežného života a cítite sa v spojení s niečím, čo vás presahuje. S vyššou inteligenciou, s Bohom, vesmírom či už prostredníctvom umenia, hudby, písania, pobytu v prírode a podobne.
- Zdieľanie. Rozprávanie príbehov zo svojho života svojím priateľom, zdieľanie životných skúseností v menších, či väčších skupinách, interpretácia vlastného životného príbehu. Niektorí ľudia potrebujú na sebareflexiu terapeuta, iným stačí pozrieť sa na svoj život z nadhľadu, uvedomiť si kam kráčajú a porozprávať svojmu okoliu o tom, ako ich posilnilo, keď v živote niečo stratili a ako svoje pády prerámcovali na príležitosti. Takéto uvedomenie si svojej životnej cesty sa zvyčajne nestane zo dňa na deň. Môže trvať aj niekoľko rokov kým si uvedomíme, že to, čo sa nám v živote stalo a na prvý pohľad vyzeralo ako nešťastie, môže byť v skutočnosti niečo, čo nás v živote najviac posunulo vpred.
Poďme spolu postaviť tieto štyri piliere v rodinách, v pracovných kolektívoch, v školách, v širších rodinách, medzi priateľmi. Máme tú moc začať každý od seba, rozdávať sa iným a nájsť tak zmysel života. Nebude to jednoduché a nebude to záležitosť jedného dňa, no až sa jedného dňa obzrieme, uvidíme, že sme dali svojmu životu skutočný zmysel.
Celú prednášku Emily Esfahani Smith z konferencie TED nájdete na jej web stránke v angličtine.
