Vianočná myš je zvláštny tvor
(aj učenci to tvrdia),
Nikdy sa neobjaví skôr
a vraj je veľmi hrdá.
Nedá sa chytiť do pasce,
myška je zviera malé,
chodí si kadiaľ chce,
nesadne ľuďom na lep.
Celý rok sa kdesi moce,
ktovie, kde má svoj dom.
Potom zrazu na Vianoce
vylezie z neho von.
Tak z vianočného pečiva
najlepší kúsok zmizne,
hoci ho mama ukrýva.
Kto si to potom zlizne?
A všetci tvrdia spoločne:
Ja som to nebol, mama!
Boli to myšky vianočné,
uvidíš to raz sama.
Druhý raz zmizlo niekomu
srdiečko z marcipánu.
Spôsobilo to pohromu.
Niektorí možno klamú.
Kristián zvolal úprimne:
To predsa nie je ihla!
Tuším sa v noci popri mne
vianočná myška mihla.
Do tretice sa z jedličky
ozdobenej guľami
stratili mnohé vecičky.
A Mikuláš od mamy.
A Nelka kričí úprimne:
Kedy by som to stihla!
Tuším sa v noci popri mne
vianočná myška mihla!
V tom chlapci s otcom zvolali:
Všetci sme na ne krátki!
To myšky všetko spapkali.
A práve, keď sú sviatky!
Keď bolo dosť tých hlúpostí,
tak mama riekla tíško:
Až zmiznú všetky sladkosti,
bude aj pokoj s myškou!
Skutočne: myške stačilo,
že ten náš stromček husto
zdobený sladkým pečivom
odrazu veľmi spustol.
Neverím, že by niekomu
na krásne sviatky Vianoc
neprišla myška do domu
a nezostala na noc.
Také sú u nás pomery,
aj to sa stáva!
Môžte mi veriť, neveriť,
nechám to, deti, na vás!
