Rovnako rada, ako darčeky dostávam, ich aj rada dávam. Veľmi rada sledujem výraz tváre človeka, ktorý rozbaľuje môj darček – darček odomňa. Či už taký, ktorý som mu kúpila, alebo taký, ktorý som preňho s láskou vyrobila. Veľmi ma zraní, keď si dotyčná mnou obdarovaná osoba darček ani len nevšimne, nerozbalí a dá prednosť vete: „Tak čo si dáš?“ Vtedy ma napadá len jedno: „Načo som sa vôbec unúvala, keď ho aj tak nezaujíma, čo som preňho vybrala?“ Sklame ma aj to, keď vidím, že sa s darčekom zaobchádza neprimerane a nedôstojne. Napríklad, ak niekomu darujete luxusný set dekoratívnej kozmetiky a on, lepšie povedané v tomto prípade ona, ho bez mihnutia oka požičia svojim dvom malým dcérkam aby namaľovali svoje bábiky, je to na „mašľu“. Preto sa k darčekom treba správať s úctou. Veď predsa človek, ktorý sa rozhodol niečo vám podarovať ,vám so svojím darčekom dáva aj kúsok seba. Jeho darček do istej miery vyjadruje jeho vzťah k nám. Žiaľ, niektorí ľudia vyberanie darčekov doslova odfláknu. Tu platí jedna dôležitá vec: dávať darčeky treba vedieť, v opačnom prípade sa minú účinkom. Ďalej pridávam niekoľko pravidiel.
Pravidlo číslo jedna: treba vyberať srdcom. Je veľmi dôležité vopred si zistiť, čo by obdarovanej osobe urobilo radosť. Ak sa rozhodnete darovať knihu, nekupujte jej žáner, ktorý nečíta. Darmo budete čitateľke romantických príbehov kupovať kriminálku. Zostane nepovšimnutá a v knihovničke zapadne prachom. Nikdy si ju neprečíta. Zbytočne vyhodené peniaze a povedzme si úprimne – radosť ste tým nikomu neurobili.
Rovnaká hlúposť je vyberať pleťové krémy, pokiaľ neviete, akú má dotyčná osoba pleť a či náhodou nie je na nejaký typ kozmetiky alergická. To by ste jej pekne zavarili.
Zásadná chyba je ako darček venovať kuchynské náčinie, či iné úžitkové predmety do domácnosti. Darček má byť niečo, čo si dotyčný len tak nekúpi, prípadne nemôže dovoliť kúpiť a veľmi po tom túži. Na varechy, či lis na cesnak vám zvysoka kašlem! Ak nie sú, samozrejme darované tomu, kto sa práve prisťahoval do nového príbytku. Tam je to úplne na mieste.
Pravidlo číslo dve: Nikdy nedarujte opotrebovaný predmet! Tejto chyby sa mnohí ľudia s radosťou dopúšťajú. Mali by sa hanbiť!
Pravidlo číslo tri: Ak niekomu kupujete oblečenie, zistite si jeho veľkosť, prípadne sa dohodnite s predavačkou, že tovar bude následne možné vymeniť za inú veľkosť.
Pravidlo číslo štyri: Ak na darček nemáte peniaze, skúste nejaký vyrobiť. Ak doňho vložíte kus seba a budete originálny, nemáte čo pokaziť. Jedine, že by to bol úplný nepodarok.
Pravidlo číslo päť: Uistite sa, či je „putovná“ bonboniéra ešte v záruke.
Pravidlo číslo šesť: Ak chcete obdarovať dieťa, najskôr sa jeho rodičov spýtajte, s čím sa rado hrá, prípadne akú má veľkosť oblečenia. Nekupujte v zime letné a v lete zimné ošatenie nadmernej veľkosti. Dopadne to tak, že to zimné mu bude dobré počas ďalšieho leta a naopak. Malým deťom nekupujte hračky, pri ktorých hrozí nebezpečie vdýchnutia malých častí. Také hračky sú označené informáciou Nevhodné pre deti do 3 rokov.
Pravidlo číslo sedem: Dajte si tú námahu darček pekne zabaliť. Dodáva to darčeku dôstojnosť. Akýkoľvek krásny dar pôsobí v mikroténovom sáčku, či desiatovom papieri iba ako akási karikatúra.
Možno vám teraz pripadám ako mamonárka a nevďačná materialistka, pretože dokážem tak dlho rozprávať o obyčajnom darčeku, ale nie je tomu tak. Je mi len ľúto ľudí, ktorí vyhodia obrovské množstvo peňazí za veci, ktoré obdarovaný nikdy v živote nepoužije. Aj mne sa už zopár krát podarilo kúpiť nevhodný darček, ale poučila som sa. Cieľom aktu darovania je predsa urobiť niekomu radosť, či nie? Neberte prosím vyberanie darčeka ako povinnosť. Ak neviete, čo darovať, darujte niečo, čo by urobilo radosť vám. A ešte jeden malý tip na záver. Nehovorte frázy typu „Ááále to nemuselo byť“, „Načo ste sa obťažovali“, „To nemôžem prijať“. Ak niekto kupoval/vyrábal darček a myslel pri tom na vás, je to veľká česť. Nepokazte to.